Americké clá zasiahli Slovensko najtvrdšie v Únii, utrpel najmä automobilový priemysel

Globálny dopyt zostáva slabý a trh sa preskupuje.
Automobilový priemysel
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Slovenský export sa v tomto roku ocitol pod silným tlakom obchodných bariér a meniacich sa globálnych vzťahov. Ako upozorňuje analytik Inštitútu finančnej politiky (IFP) Dávid Hojdan, vysoké clá zavedené Spojenými štátmi na jar zasiahli európske ekonomiky veľmi nerovnomerne a Slovensko patrilo medzi krajiny, ktoré pocítili ich dopad najvýraznejšie.

Štruktúra vývozu

Rozhodujúcim faktorom sa stala štruktúra vývozu, keďže slovenský export do USA stojí z veľkej časti na automobiloch, ktoré Washington zaťažil jednou z najvyšších colných sadzieb. Administratíva Spojených štátov od apríla zaviedla plošné desaťpercentné clá na väčšinu dovozov, 25-percentné clá na automobily a až 50-percentné clá na niektoré kovy, ako je hliník či meď.

Zároveň ponechala viacero výnimiek, najmä pri farmaceutických výrobkoch. Výsledkom bol výrazne rozdielny dopad v rámci Európskej únie. Krajiny s exportom orientovaným na lieky alebo služby čelili nižšej colnej záťaži, zatiaľ čo štáty s dominantným automobilovým vývozom sa ocitli na opačnom konci rebríčka.

Slovensko, kde automobily tvorili približne tri štvrtiny vývozu do USA, sa v júli dostalo na úplný vrchol s najvyšším efektívnym clom v celej Európskej únii. Napriek tomu sa v prvej fáze vývoja situácia nevyvíjala tak dramaticky, ako by naznačoval všeobecný trend.

Citeľná úľava pre Slovensko

„V prvej vlne platilo, že vyššie efektívne clo bolo spojené s prudším prepadom vývozu do USA, no Slovensko dopadlo lepšie, než by sme čakali,“ konštatuje analytik IFP Dávid Hojdan. Kým nemecký export do USA klesol medzi aprílom a júlom medziročne o 11 % a Rakúsko zaznamenalo až 28-percentný prepad, slovenský vývoz sa v rovnakom období znížil približne o 20 %.

Zlom prišiel v auguste, keď Európska únia a Spojené štáty uzavreli obchodnú dohodu a zaviedli jednotnú 15-percentnú colnú sadzbu, ktorá sa po novom vzťahuje aj na automobily. Pre Slovensko to znamenalo citeľnú úľavu. Efektívne clo kleslo z júlových 23,5 % na 17,4 %.

Aj po tomto znížení však Slovensko zostáva medzi krajinami s najvyššou colnou záťažou v Únii, zatiaľ čo štáty ako Írsko či Belgicko profitujú z výnimiek na farmaceutické výrobky. Očakávané oživenie exportu sa však zatiaľ nedostavilo. August síce priniesol mierne zlepšenie, no už v septembri slovenský vývoz do USA opäť prudko oslabil a medziročne klesol o 40 %.

Globálny dopyt zostáva slabý

Najtvrdší zásah opäť pocítil automobilový priemysel, keď vývoz áut do Spojených štátov padol v septembri medziročne až o 56 %. Podľa Hojdana to naznačuje, že nižšie clá samy osebe nestačia na rýchly návrat konkurencieschopnosti, ak globálny dopyt zostáva slabý a trh sa preskupuje.

Situáciu navyše komplikuje vývoj v Ázii. Slovenský automobilový priemysel čelí čoraz silnejšej konkurencii čínskych výrobcov priamo na ich domácom trhu. Vývoz slovenských áut do Číny sa v tomto roku znížil o 17 % a v treťom štvrťroku dosiahol medziročný prepad približne 40 %.

„Popri slabnutí pozície na americkom trhu sa pridávajú aj výpadky v Číne, ktoré prehlbujú tlak na automobilový priemysel,“ upozorňuje Dávid Hojdan z IFP.

Firmy a inštitúcie: IFP Inštitút finančnej politiky

Ďalšie k téme