Poľsko vyhralo súdny spor s Európskou komisiou. Brusel chcel pôvodne našim severným susedom zakázať progresívnu maloobchodnú daň. Argumentoval, že je nezlučiteľná s vnútorným trhom únie.
V Luxemburgu však nepochodil a Varšava si svoj bič na obchodné reťazce obhájila. Podobnú daň zaviedlo v minulosti aj Slovensko, no zo strachu pred penalizáciou zo strany práve EK ju následne zrušilo.
Súčasné vedenie ministerstva pôdohospodárstva si necháva otvorené dvierka a tento daňový nástroj aj vzhľadom na poľskú skúsenosť nezavrhuje.
Obhájená progresivita
EK ešte v roku 2017 obvinila Poľsko v prípade maloobchodnej dane z nedovolenej štátnej pomoci. Zároveň napadla daňovú progresivitu, ktorou mali Poliaci zvýhodňovať obchody s nižším obratom. Súdny dvor Európskej únie výhrady Bruselu označil za mylné a zamietol ich.
„Vzhľadom na súčasný stav harmonizácie daňového práva EÚ môžu členské štáty slobodne zaviesť taký daňový systém, ktorý považujú za najvhodnejší. Uplatňovanie progresívneho zdanenia patrí do právomoci členského štátu za predpokladu, že z neho nevyplýva zjavne diskriminačný prvok,“ uvádza sa v rozhodnutí z marca tohto roka.
Spotrebná daň na víno ani kolkovanie nepomôžu, vinári žiadajú viac transparentnosti v systéme
Poľsko ešte v septembri 2016 uvalilo na obchodné reťazce špeciálnu daň. Základom dane bol mesačný maloobchodný obrat viac ako 17 miliónov poľských zlotých, čiže zhruba štyri milióny eur.
Na obrat od 17 do 170 miliónov zlotých uplatňovali sadzbu dane 0,8 %, na obrat prevyšujúci spomínanú hornú hranicu aplikovali sadzbu 1,4 %.
Slováci nehovoria „nie“
Rozhodnutie európskeho súdu si všimlo aj slovenské ministerstvo pôdohospodárstva. Vníma ho tak, že Poliaci neporušili princípy voľného pohybu tovaru ani nediskriminovali obchody v závislosti od ich vlastníctva.
Možné znovuzavedenie maloobchodnej dane u nás nezavrhuje. Priznáva, že o takomto opatrení by muselo rokovať s rezortom financií.
„Aktuálne však nie je možné z našej strany konštatovať, či je možné do budúcnosti počítať s takýmto rozpočtovým nástrojom,“ uviedol pre portál NášVidiek.sk odbor komunikácie a marketingu agrorezortu.
Daň už skúšali zaviesť
Slovensko už má skúsenosť s osobitným odvodom pre obchodné reťazce vo výške 2,5 %, ktorý v parlamente od 1. januára 2019 presadila Slovenská národná strana (SNS). Platil len štyri mesiace a z obáv pred konaním EK ho šéf SNS Andrej Danko navrhol zrušiť.
Aktuálne rozhodnutie súdu o poľskej maloobchodnej dani vnímajú národniari ako potvrdenie toho, že ide o zákonný nástroj.
DPH na potraviny klesla, stále však patrí k najvyšším v Európskej únii
„Ukazuje sa, že nadnárodné reťazce argumentáciou chránili len svoje mimoriadne zisky. Tento odvod sme chceli opätovne použiť na podporu slovenských poľnohospodárov a potravinárov, a tým dopriať spotrebiteľom zasa viac kvalitných domácich potravín,“ dodala riaditeľka kancelárie SNS Zuzana Škopcová.
Nesúhlas s odvodom
Zahraničné reťazce združené v Slovenskej aliancii moderného obchodu (SAMO) hovoria, že európsky súd nerozhodoval, či poľská daň porušuje pravidlá vnútorného trhu Únie. Súd sa podľa SAMO venoval daňovej progresivite a jej väzbe na štátnu pomoc.
„Toto rozhodnutie sa tak nedá aplikovať na situáciu ohľadom slovenského špeciálneho odvodu pre obchodné reťazce, ktorý progresivitu nezahŕňal,“ vysvetlil pre portál NášVidiek.sk predseda SAMO Martin Krajčovič.
COVID-19 spojil reťazce s potravinármi. Zdravotníkom a chudobným darovali tony potravín
Pripomína, že slovenský odvod bol plošný a zahŕňal viacero výnimiek. SAMO naďalej s podobnou špeciálnou daňou nesúhlasí. V minulosti poslali zahraničné reťazce do Bruselu dve sťažnosti, keďže sa podľa ich názoru osobitný odvod diskriminačne vzťahoval len na šesť nadnárodných spoločností.
„Podobne ako Slovensko postupoval aj Gibraltár, kde boli špeciálne zdanené offshore spoločnosti. Európsky súdny dvor to právoplatne uznal za rozpor s pravidlami jednotného európskeho trhu,“ uzatvoril Krajčovič.