Slovenská republika podľa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) žiadnym spôsobom nepodporuje potravinárske podniky kritickej infraštruktúry a hospodárskej mobilizácie, medzi ktoré patria aj pekárne a mlyny.
Náklady neustále rastú
Náklady vyplývajúce zo zákonov o kritickej infraštruktúre a hospodárskej mobilizácii si pritom vyžadujú čoraz väčšie finančné prostriedky. Zväz preto navrhuje, aby štát využil prostriedky z navýšenia rozpočtu na zbrojenie, ktoré sú určené na duálne využitie.
„Slovensko na rozdiel od iných krajín EÚ prakticky úplne ignoruje strategické postavenie potravinárskeho sektora. Podniky vyrábajúce základné potraviny ako sú mlyny a pekárne sa boria nielen s čoraz väčším daňovým a odvodovým zaťažením, ale aj nákladmi na plnenie povinností vyplývajúcich zo špeciálnych úloh, určených štátom. Ak financiami na ich kompenzovanie nedisponuje agrorezort, je potrebné ich nájsť vo zvýšených výdavkoch na zbrojenie. Bez potravín totiž nebude vedieť fungovať nielen obyvateľstvo ale ani armáda,“ uviedol Milan Lapšanský, predseda predstavenstva SZPCC.
Slovensko potrebuje plán obrany potravinovej bezpečnosti, pekári vyzývajú aj na podporu domácej výroby
Podľa zákona 367/2024 musia podniky kritickej infraštruktúry zabezpečovať svoju odolnosť implementovaním bezpečnostných protokolov, ochranných opatrení či plánov obnovy po incidentoch. Povinnosťou je aj koordinácia s agrorezortom, pravidelné reportovanie stavu a výmena informácií.
Kybernetická bezpečnosť ako veľká záťaž
Mimoriadne náročné je zabezpečovanie kybernetickej bezpečnosti, ktoré zahŕňa vypracovanie bezpečnostnej dokumentácie, zavádzanie technických a organizačných opatrení, šifrovanie a zamestnávanie kybernetických expertov, pričom títo nesmú byť pracovníkmi IT firiem.
Štát financuje reklamu zahraničných reťazcov a nebráni predražovaniu potravín, kritizujú pekári cenovú kalkulačku
„Namiesto podpory vznikajú potravinárskym podnikom nové náklady. Napríklad, drvivá väčšina podnikov sa stala tzv. základným poskytovateľom služby v rámci kybernetickej bezpečnosti, kde sa náklady na udržiavanie tejto služby môžu šplhať až do stoviek tisíc eur ročne. Takéto výdavky prekračujú finančné možnosti potravinárskych podnikov, ktoré navyše nie sú na rozdiel od poľnohospodárskych subjektov takmer nijako financované agrorezortom. Nemusíme vymýšľať koleso. Štáty ako Fínsko či Nemecko majú štátne podporné schémy, ktoré by vedeli aplikovať v rámci plánu domácej obrany potravinovej bezpečnosti aj v kontexte navýšenia výdavkov na obranu. Štát by sa mal v záujme potravinovej bezpečnosti vlastných občanov touto témou zaoberať, pretože vybudovať odolný potravinársky sektor potrvá niekoľko rokov,“ zdôraznil Lapšanský.
Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov združuje viac ako 520 členov od SZČO až po veľké pekárne vo všetkých regiónoch Slovenska. Členovia zväzu denne zabezpečujú väčšinu spotreby chleba, pečiva, cukrárskych výrobkov i cestovín na Slovensku a zamestnávajú viac ako 12 200 pracovníkov.
