Účasť na referende síce nepresiahla hranicu požadovanú pre jeho platnosť, avšak nie je ani jednou z historicky najnižších, ktoré sme v rámci referend na Slovensku zaznamenali, vraví politológ Jakub Bardovič z Katedry politických vied na Fakulte sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
Ako ďalej uviedol pre agentúru SITA, celé referendum je potrebné chápať v kontexte toho, že je spájané s určitou politickou stranou, čo mohlo mnohých voličov od účasti odradiť. Za významný faktor, ktorý ovplyvnil účasť označil tiež veľmi nenápadnú kampaň, a rovnako to, že mnohí politickí aktéri sa do nej nezapojili, prípadne avizovali svoju neúčasť v referende.
Komplikovanejšie zhodnotenie výsledkov
Zhodnotenie výsledkov referenda je podľa Bardoviča najmä v prípade nižšej účasti komplikovanejšie, než v prípade volieb. Vyplýva to z toho, že okrem bežných dôvodov neúčasti, ktoré sú prítomné vo voľbách, pri referende sa pripája i potenciálne vyjadrenie nesúhlasu s otázkou či otázkami.
Viac o téme: Referendum o zmene ústavy
Referendum 2023: Pre nízku účasť nie je platné, ale z vyše milióna ľudí boli takmer všetci za zmenu ústavy a reagovali aj politici (online)
Výsledky referenda 2023 o zmene ústavy
„V prípade ak volič vie, že je nižšia pravdepodobnosť dosiahnutia požadovanej volebnej účasti a súčasne nechce hlasovať za, stáva sa jeho neúčasť silnejším vyjadrením jeho názoru, ako samotná účasť, ktorou len zvyšuje kvórum. Toto bol rovnako prípad tohto referenda, kedy sa aj stabilní voliči z dôvodu svojho nesúhlasu nezúčastnili volieb. Aj preto akýkoľvek pokus o interpretovanie výsledkov v zmysle, že si voliči vo všeobecnosti na Slovensku jednoznačne želajú zmenu Ústavy, nie je korektný, a to i napriek tomu že drvivá väčšina zúčastnených voličov hlasovala za,“ povedal politológ.
Sme v špecifickej situácii
Skôr však možno podľa neho hovoriť o istom segmente, ktorý sa k danému návrhu prikláňa. „Na druhej strane je však vhodné dodať, že existuje súčasne skupina voličov, ktorá by aj súhlasila so znením referendovej otázky, no z dôvodu existujúcej nálepky previazanej s konkrétnou politickou stranou odmietli participovať na tejto agende,“ poznamenal Bardovič.
Aj napriek neúspechu dosiahol Fico čiastočný úspech. Zopakuje sa situácia, ako po referende v roku 2004?
Riešenie problematiky, ktorá bola predmetom referenda bude podľa Bardoviča napokon diskutované na úrovni Národnej rady SR (NR SR). Ako jedinú cestu vníma dosiahnutie politického konsenzu v rámci parlamentu. Podotkol ale, že sme sa dostali do špecifickej situácie, vzhľadom na to, že ako NR SR, tak i referendum súčasne riešili tú istú tému.
Považuje to za aspekt, ktorý mohol istú skupinu voličstva ovplyvniť pri rozhodovaní sa, prípadne i pri samotnej účasti na referende. Konanie referenda či prístup k nemu sa ale podľa Bardoviča môže stať jednou z tém napríklad pre najbližšie prezidentské voľby.