V roku 2006 sa začalo obdobie, ktoré takmer na 14 rokov ovládol Robert Fico. Strane Smer-SD sa po siedmich rokov od založenia podarilo vyhrať voľby a zostaviť vládu. Mikuláš Dzurinda doplatil na to, že dlhšie vládol iba s podporou niektorých poslancov opozície a musel sa rozlúčiť s premiérskym kreslom.
K víťazstvu Fica dopomohlo KDH
Posledným klincom do rakvy vlády Mikuláša Dzurindu bol odchod KDH z koalície, lebo sa nezhodli na schválení zmluvy s Vatikánom a výhrade svedomia.
Viac o téme: Predčasné voľby na Slovensku 2023
Kresťanskí demokrati to považovali za závažné porušenie koaličnej dohody. Mali sme tak predčasné voľby, ktoré sa konali iba štyri mesiace pred riadnym termínom. Samozrejme, to bol iba koniec napätia vo vládnej koalícii, ktorá sa zmietala vo viacerých kauzách, ale aj v problémoch vo vlastných stranách.
Kandidátky a kandidáti pre predčasné voľby 2023 na Slovensku (24 strán, hnutí a jedna koalícia)
Fico to vedel využiť. Podobným slovníkom, ako kedysi Vladimír Mečiar, aj on verejnosti hovoril, že ide iba o vlády „zlepenec“, ktorý si chce udržať moc a neprihliada pri tom na občanov.
Do svojich radov vzal takmer všetky ľavicové strany a začal sa nazývať sociálnym demokratom. Pravdou je, že niektoré nevyhnutné ekonomické reformy druhej Dzurindovej vlády sa dotkli aj občanov, a tým ešte viac nahrávali Ficovi, ktorý sľuboval, že to všetko napraví.
Výsledky parlamentných volieb v roku 2006
- v tabuľke sú strany ktoré sa dostali do parlamentu
Smer voľby nakoniec vyhral, keď získal 29,14 percenta hlasov. Druhé bolo SDKÚ, ktoré oslovilo 18,35 voličov a tretia Slovenská národná strana (SNS) s 11,73 percenta. Zaujímave je, že Smeru len pol roka pred voľbami namerali v prieskumoch až 35 percent hlasov, kým SDKÚ menej ako deväť.
Nevieme, aký by bol vývoj, keby boli voľby v riadnom termíne. Do parlamentu sa dostali ešte SMK, KDH a HZDS, pre ktoré to bola posledná účasť v parlamente. Strane ANO sa vypomstili viaceré kauzy a odchody mnohých poslancov a vo voľbách získala iba 1,42 percenta.
| Politický subjekt | Počet hlasov | Percentá (%) | Počet kresiel |
| 1. Smer-SD | 671 185 | 29,14 | 50 |
| 2. SDKÚ-DS | 422 815 | 18,36 | 31 |
| 3. Slovenská národná strana (SNS) | 270 230 | 11,73 | 20 |
| 4. Strana maďarskej koalície (SMK) | 269 111 | 11,68 | 20 |
| 5. Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko | 202 540 | 8,79 | 15 |
| 6. Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) | 191 443 | 8,31 | 14 |
Na spoluprácu s Ficom doplatili HZDS aj SNS
Zloženie vlády nakoniec nebolo celkom jasné. Hovorilo sa, že s Ficom chce ísť aj Mikuláš Dzurinda. Veľmi sa núkalo KDH, ale Fico ho rázne odmietol. Nakoniec si vybral HZDS a SNS.
Voľby 1994 - 2023: Mečiarovi pomohla k návratu veľká chyba, potom valcoval a na záver si zaspieval
Prvej Ficovej vláde musíme uznať, že dosiahla svoj najdôležitejší cieľ, a to je zavedenie meny Euro ako platidlo na Slovensku. Na začiatku, aj napriek rôznym opačným sľubom, ponechal väčšinu ekonomických opatrení predošlej vlády.
Voľby 1994-2023: Dzurinda priniesol pokoj a nádej, ale zjavil sa Robert Fico
Bolo prirodzené, že si Fico vybral spomenutých spojencov, lebo voliči oboch strán sa navzájom v značnej miere prelínali, ako bola maďarská otázka alebo zlodejiny predošlej vlády. Samozrejme, rýchlo zabudli predovšetkým na toto druhé a svedkami sme boli ešte väčšej chamtivosti nového vládneho trojlístka.
Škandály pribúdali každým dňom. Za štyri roky sa vystriedalo až 27 ľudí na 16-tich ministerských postoch. Jeden z najznámejších je tzv. nástenkový tender, kde boli dokonca dvaja ministri za SNS časom odsúdení a sedeli vo väzení.
Je tu aj kauza „Veľký Slavkov“ alebo mýtny tender, kde šlo o obrovské podozrenia z nekalých praktík. Fico už vtedy začal obhajovať „svojich“. Kým zástupcov koaličných strán verejne kritizoval a dokonca aj odvolával, vlastných si ponechal.
Vyvolávalo to tiež napätie vo vládnej koalícii a často sa Ficovi partneri vyhrážali odchodom. Všetko však zostalo iba pri vyhrážkach a vlastné ekonomické záujmy boli silnejšie. Nakoniec na to aj doplatili vo voľbách v roku 2010.
Krátke vládnutie Radičovej stopky zo strany SaS
Pred voľbami v roku 2010 mala problémy aj vtedajšia opozícia. Z KDH odišla v roku 2008 časť poslancov na čele s Vladimírom Palkom a založili stranu Konzervatívni demokrati Slovenska, ktorá sa však nepresadila. Z druhej strany odchod Bélu Bugára z SMK bol bolestivý pre stranu, kým jeho nový subjekt Most-Híd bol ešte 10 rokov úspešný.
Najväčšiu pozornosť však upútal odchod Mikuláša Dzurindu z postu volebného lídra a objavila sa Iveta Radičová. Tá nasledovné dva roky bola aj predsedníčkou vlády.
Výsledky parlamentných volieb v roku 2010
- v tabuľke sú strany ktoré sa dostali do parlamentu
Vo voľbách v roku 2010 zaznamenal Fico presvedčivé víťazstvo, ale ani 34,79 percenta hlasov mu neumožnilo zostaviť novú vládu. Jeho doterajší partneri zažili úplnú porážku, keď SNS získala iba 5,07 percenta a HZDS sa do parlamentu vôbec ani nedostalo. Bol to koniec Vladimíra Mečiara.
K takémuto výsledku prispel v značnej miere aj samotný Fico, ktorý za väčšinu káuz obviňoval koaličných partnerov a zároveň im preberal voličov. Na druhom mieste vo voľbách bolo SDKÚ-DS s 15,42 percenta a na treťom novovzniknutá strana SaS na čele s Richardom Sulíkom s 12,14 percenta. Do parlamentu sa ešte dostali Most-Híd a SNS.
| Politický subjekt | Počet hlasov | Percentá (%) | Počet kresiel |
| 1. Smer-SD | 880 111 | 34,80 | 62 |
| 2. SDKÚ-DS | 390 042 | 15,42 | 28 |
| 3. Sloboda a Solidarita (SaS) | 307 287 | 12,15 | 22 |
| 4. Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) | 215 755 | 8,53 | 15 |
| 5. Most-Híd | 205 538 | 8,13 | 14 |
| 6. Slovenská národná strana (SNS) | 128 490 | 5,08 | 9 |
O novej vláde nemožno veľa hovoriť. Trvala iba krátko, keď jej 28. novembra 2011 bola vyslovená nedôvera.
Poznamenaná bola predovšetkým vnútorným pnutím v SDKÚ, pretože Mikuláš Dzurinda, aj keď zastával post ministra zahraničných vecí, sa snažil riadiť chod celého kabinetu. Koaliční partneri tiež nepomáhali a bolo cítiť dôsledky finančnej krízy. Tie vlastne aj prispeli ku koncu vládnutia SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd.
Slovensko malo dať súhlas, aby krajiny eurozóny poskytli pomoc Grécku, ktoré bolo na pokraji bankrotu. Vzhľadom na rozdielne názory v radoch vládnej koalície, vláda hlasovanie spojila s hlasovaním o dôvere kabinetu. SaS nezahlasovalo a vláda bola odvolaná.
O tomto kroku sa doteraz vedú polemiky, či to bol správny krok Richarda Sulíka a čo by stalo, keby vláda vydržala celé volebné obdobie. Využil to Fico a triumfálne sa vrátil k moci.
Fico získal absolútnu väčšinu a začal bašovať
Pred predčasnými voľbami začiatkom roku 2012 opozícia vlastne ani nemusela nič robiť. Vládna koalícia bola otrasená aj zverejnením kauzy Gorila.
Išlo o odposluch tajnej služby predstaviteľov Penty z rokovaní v roku 2005-2006 s politikmi či so zástupcami viacerých štátnych inštitúcií, kde existovalo podozrenie z korupcie. Vyhnalo to tisíce občanov do ulíc a Fico už mohol znovu poškuľovať po premiérskom kresle.
Výsledky predčasných parlamentných volieb v roku 2012
- v tabuľke sú strany ktoré sa dostali do parlamentu
Voľby ukázali, že právom. Strana Smer-SD získala 44,41 percenta hlasov a s 83 poslancami získala absolútnu prevahu v parlamente. Na druhom mieste bolo KDH s 8,82 percentami a na treťom novovzniknuté OĽaNO na čele s Igorom Matovičom s 8,55 percentami. Do parlamentu sa dostali ešte Most-Híd, SDKÚ a SaS. SNS sa stala mimoparlamentnou stranou.
| Politický subjekt | Počet hlasov | Percentá (%) | Počet kresiel |
| 1. Smer-SD | 1 134 280 | 44,41 | 83 |
| 2. Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) | 225 361 | 8,82 | 16 |
| 3. OĽaNO | 218 537 | 8,55 | 16 |
| 4. Most-Híd | 176 088 | 6,89 | 13 |
| 5. SDKÚ-DS | 155 744 | 6,09 | 11 |
| 6. Sloboda a Solidarita (SaS) | 150 266 | 5,88 | 11 |
Zaujímavé je, že Fico v prvých dvoch rokoch túto väčšinu veľmi nezneužíval. Snažil sa zachovať si pekné meno, lebo jeho cieľom bolo dostať sa v roku 2014 do Grasalkovičovho paláca.
Preto mal záujem, aby bolo negatívnych správ o jeho strane čo najmenej. Po tom, ako ho porazil Andrej Kiska, sa znovu stal ten starý Fico. Začalo sa bačovanie.
Významným zdrojom peňazí boli eurofondy, kde „svoji ľudia“ robili, čo chceli. Neskôr si to všimla aj Európska komisia a na Slovensko poslala množstvo audítorov, ktorí odhalili viacero chýb a pozastavili financovanie niektorých operačných programov zo strany EÚ.
Voličom to však veľa nehovorilo a aj v roku 2016 sa ich veľa rozhodlo dať svoj hlas Ficovi. Pravdou je, že ich získal omnoho menej ako v roku 2012, ale aj napriek tomu si opäť sadol do premiérskeho kresla.
Smeru pomohli utečenci
Fico mal absolútnu moc štyri roky, ale napriek tomu v reformách neurobil takmer nič. Jeho ľudia sa venovali predovšetkým tomu, ako zhrabnúť peniaze, lebo vedeli, že polícia a prokuratúra bude mlčať. To bolo príznačné aj počas nasledujúcej vlády Smeru.
Fotografie: Parlamentné voľby v roku 2016
Paradoxne im pomohol niekto iný. V roku 2015 sa začala utečenecká kríza a Fico videl svoju príležitosť. Pravdou je, že vlna utečencov len v malej miere zasiahla Slovensko. To mu však nebránilo, aby vyvolával u občanov nenávisť a strach.
Na hraniciach sa staval plot proti utečencom, často odznievali slová ako „teroristi“, „navozenie imigrantov“, „ucelené moslimské komunity“ či „diktát Bruselu“. Pomohlo to k tomu, aby sa ľudia báli a dali hlas niekomu, kto sľuboval silný štát a pokoj v krajine.
Výsledky parlamentných volieb v roku 2016
- v tabuľke sú strany ktoré sa dostali do parlamentu
Výsledok volieb však nebol taký, ako Fico očakával. Získal síce 28,28 percenta, lenže to bolo málo, aby sám zostavil vládu. Druhé miesto obsadila SaS s 12,10 percenta a tretie OĽaNO s 11,02 percenta. Prirodzeným partnerom bolo samozrejme SNS na čele s Andrejom Dankom, lenže aj to bolo málo. Spolu mali len 64 poslaneckých kresiel.
Do úvahy prichádzala aj Kotlebova ĽSNS, ktorá sa práve na vlne nenávisti v spoločnosti vyšvihla až na 8,04 percenta, ale to by bol aj pre Fica tvrdý oriešok, lebo tým by si zatvoril dvere v Bruseli. Črtala sa aj koalícia na čele s Richardom Sulíkom.
Rozhodla SNS, ktorá sa pridala k Smeru. Ihneď na to tiež Sieť a Most-Híd, aj keď tieto dve strany ešte po voľbách vylučovali spoluprácu so Smerom. Všetky tri strany však dopadli ako predošlí koaliční partneri Smeru. Buď sa rozpadli, alebo sa do parlamentu vôbec nedostali.
| Politický subjekt | Počet hlasov | Percentá (%) | Počet kresiel |
| 1. Smer-SD | 737 481 | 28,28 | 49 |
| 2. Sloboda a Solidarita (SaS) | 315 558 | 12,10 | 21 |
| 3. OĽaNO – NOVA | 287 611 | 11,02 | 19 |
| 4. Slovenská národná strana (SNS) | 225 386 | 8,64 | 15 |
| 5. Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko | 209 779 | 8,04 | 14 |
| 6. Sme rodina – Boris Kollár | 172 860 | 6,62 | 11 |
| 7. Most-Híd | 169 593 | 6,50 | 11 |
| 8. #Sieť | 146 205 | 5,60 | 10 |
Zvyšok vlády Roberta Fica si budeme pamätať ako vládu, v ktorej sa naplno prejavilo bačovanie vládnej strany.
Podľa doterajšej praxe polícia a prokuratúra mlčali, ale na verejnosť sa dostali informácie o kšeftovaní Ladislava Bašternáka, Mariana Kočnera, predražené projekty na digitalizáciu v hodnote jednej miliardy či odmeny advokátovi vo výške desiatok miliónov za zastupovanie Slovenska v zahraničí.
Míňala sa jedna kauza za druhou, ale odhaľovali ich predovšetkým novinári a nie bezpečnostné zložky.
Definitívnu bodku za premiérovaním Roberta Fica dala vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, ktorý sa podieľal práve na odhaľovaním pravdy v počínaniach ľudí blízkych Smeru.
Desaťtisíce ľudí vyšli do ulíc a Fico musel nakoniec odstúpiť. Peter Pellegrini prevzal premiérske kreslo 22. marca 2018. Staronová vláda však vyvolávala podozrenie, že sa takmer nič nezmení, lebo za nitky aj naďalej ťahal Fico. Pellegrini sa ani nesnažil od neho odbočiť, ale zmenil rétoriku. Stal sa premiérom, ktorý sa pokúša ľudí upokojiť.
Po voľbách v roku 2020 dokonca založil vlastnú stranu, ktorá by mala konkurovať Smeru, ale nikto nevie, či ju vlastne len nebude dopĺňať.
Matovič rýchlo prišiel, ale aj odišiel
Prišli voľby v roku 2020. Mnohopočetné odhalené kauzy vlády Roberta Fica a situáciu v bezpečnostných zložkách naplno využil Igor Matovič a jeho OĽaNO.
Fotografie: Parlamentné voľby v roku 2020
Svojráznou kampaňou vedel vylákať ľudí pred podozrivo prenajatý byt bývalého premiéra, priamo prenášal svoje výstupy z Cannes a Cypru, kde boli dôkazy o obohacovaní sa ľudí na úkor štátu. Ľudia mu úplne nečakane vo voľbách dali až 25,02 percenta hlasov. Smer sa musel uspokojiť len s 18,29 percentami a za ním nasledovala Sme Rodina.
Výsledky parlamentných volieb v roku 2020
- v tabuľke sú strany ktoré sa dostali do parlamentu
| Politický subjekt | Počet hlasov | Percentá (%) | Počet kresiel |
| 1. OĽaNO, NOVA, Kresťanská únia (KÚ), Zmena zdola | 721 166 | 25,02 | 53 |
| 2. Smer-SD | 527 172 | 18,29 | 38 |
| 3. Sme rodina | 237 531 | 8,24 | 17 |
| 4. Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko | 229 660 | 7,97 | 17 |
| 5. Progresívne Slovensko a Spolu – občianska demokracia (volebná koalícia) * | 200 780 | 6,96 | 0 |
| 6. Sloboda a Solidarita (SaS) | 179 246 | 6,22 | 13 |
| 7. Za ľudí | 166 325 | 5,77 | 12 |
* ako volebná koalícia musela pre vstup do parlamentu získať aspoň 7 percent
Pád Fica bol jasný. Partnerom mu zostala iba kotlebovci, lebo SNS a Most-Híd sa nedostali do parlamentu. Sieť ešte predtým prestala existovať.
Matovič mal ústavnú väčšinu a mohol si robiť, čo chcel. Zasiahla však pandémia koronavírusu a to nezvládol. Chaotické rozhodnutia, viaceré príkazy a zákazy vyvolali u občanov vlnu nespokojnosti. Spomeňme iba povinné očkovanie, nákup vakcín Sputnik a predovšetkým jeho márnomyseľnosť.
Pod tlakom verejnosti a koaličných partnerov musel z funkcie odstúpiť a nahradil ho Eduard Heger. Ten sa však nevedel včas odpútať od Matoviča a máme tu nové voľby.
