Vojna proti drogám je neúčinná

BRATISLAVA 1. novembra (WEBNOVINY) – Prijímanie tvrdých opatrení voči ľuďom užívajúcim drogy neprináša výsledky, svedčí o tom hodnotenie Globálnej komisie pre protidrogovú politiku.

Tá uverejnila správu, ktorá jasne ukazuje, že tzv. vojna proti drogám je neúčinná. Krajiny, ktoré vo svojej politike uprednostňujú prísne a reštriktívne zákony, často čelia epidémii HIV.

Napríklad v Rusku nie je legálny metadon a ľudia užívajúci drogy, ktorí majú záujem vyliečiť sa zo závislosti, nemôžu nastúpiť na metadonovú substitučnú liečbu.

„Tí, ktorí užívajú drogy, sú často zatváraní namiesto toho, aby boli liečení,“ skonštatovala Soňa Pekarovičová z občianskeho združenia (OZ) Odyseus.

Na Slovensku je metadonová liečba dostupná iba v dvoch mestách napriek tomu, že odborníci konštatujú jej veľkú úspešnosť. Metadon je syntetický opiát s podobnými účinkami ako heroín. Filozofiou metadonovej substitučnej liečby je nahradiť nelegálnu drogu za metadon, ktorý sa podáva pod dohľadom lekára.

Pravidla liečby Metadonom

Metadonová substitučná liečba má svoje pravidlá. Tí, ktorí sa pre tento program rozhodnú, musia navštevovať Centrum pre liečbu drogových závislostí. Liečba by mala trvať minimálne rok, u niekoho sú to však aj dva či tri roky. Tento typ liečby čelí na Slovensku stále predsudkom. „Verejnosť často nepovažuje metadonovú liečbu za liečbu. Tento názor preberajú aj ľudia, ktorí užívajú drogy,“ skonštatovala Pekarovičová.

Ako poukázala, predsudkom sa neubránili ani mnohí odborníci. Zo skúseností OZ Odyseus konštatuje, že napríklad ženu s dieťaťom, ktorá navštevuje metadonovú substitučnú liečbu, väčšina krízových centier odmieta prijať.

V súčasnosti je už podľa Pekarovičovej vytvorená paleta nástrojov, ktoré tvoria alternatívu k vojne proti drogám. Patria k nim okrem metadonovej substitučnej liečby aj programy výmeny injekčných striekačiek. „Slovensko sa môže pochváliť tým, že vďaka prístupu odborníkov z občianskych združení a štátnych inštitúcií sa medzi ľuďmi užívajúcim drogy nerozšírila epidémia HIV, s ktorou majú v Rusku či na Ukrajine veľký problém,“ podotkla.

Epidémia HIV vzniká rýchlo

Epidémia HIV v tejto komunite môže vzniknúť behom jedného roka. Napríklad na Ukrajine bolo v rokoch 1992 až 1994 približne 47 nových infekcií HIV ročne. V roku 1995 pribudlo 1500 nových infekcií HIV a o rok počet nových infekcií HIV narástol až o 12 000. Epidémia medzi ľuďmi injekčne užívajúcimi drogy sa už nedá zastaviť a šíri sa ďalej medzi obyvateľmi, ktorí nikdy drogy neužívali nechráneným sexom.

Ako Pekarovičová skonštatovala, vojna proti drogám je rozhodnutím politikov bojovať represívnymi a tvrdými nástrojmi, ktorí svoje rozhodnutie spečatili podpísaním Dohovoru o omamných látkach v roku 1961, v Československej socialistickej republike o dva roky neskôr.

Tento dohovor je záväzným dokumentom dodnes, mnohí mu vyčítajú práve neaktuálnosť.

Za posledných 50 rokov sa objavili nové hrozby a vojna proti drogám ich nerieši.

„Pred päťdesiatimi rokmi napríklad neexistovalo HIV,“ poukázala Pekarovičová. Ako uviedla, peniaze na riešenie nových hrozieb chýbajú, pretože sa dávajú do vojny proti drogám. „V roku 2010 chýbalo 25 miliárd dolárov na zabezpečenie prístupu ku HIV prevencii, liečbe a starostlivosti. Boj proti drogám stojí celosvetovo viac ako 100 miliárd dolárov ročne, 200-tisíc dolárov každú minútu. Tieto peniaze by mohli byť využité na ochranu zdravia a životov ľudí užívajúcich drogy,“ dodala.