Navrhované zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu na tento rok, ktoré vyvolalo ďalší spor vo vládnej koalícii, by malo mať čo najmenší vplyv na deficit verejných financií. Vláda by sa preto mala snažiť, aby čo najviac týchto výdavkov bolo hradených z eurofondov.
Myslí si to ekonóm a riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Peter Goliaš. Vládou schválenú, ale parlamentom ešte neprerokovanú, spornú novelu zákona o štátnom rozpočte považuje za objektívne potrebnú.
Argumentuje tým, že pôvodne vyčlenená rezerva na riešenie následkov pandémie koronavírusu v objeme zhruba jednej miliardy eur už bola minutá.
„Silná druhá vlna pandémie zo začiatku roka vyvolala ďalšie výdavky štátu na pomoc postihnutým ľuďom a firmám. Ide najmä o dotácie na udržanie zamestnanosti, výdavky v zdravotníctve a pomoc postihnutým sektorom,“ doplnil Goliaš.
Dohodnú sa na kompromise?
V prípade navýšenia výdavkov štátneho rozpočtu podľa zámeru ministerstva financií na čele s Igorom Matovičom (OĽaNO) o 3,4 miliardy eur by sa deficit verejných výdavkov zvýšil zo 7,4 % na 9,9 % HDP.
Z celkovej sumy nových výdavkov by deficit nezvýšila zhruba miliarda eur, keďže podľa experta by išlo o presuny aktív v rámci subjektov verejnej správy.
Deficit verejnej správy v tomto roku môže podľa odhadov RRZ dosiahnuť 6,88 % HDP
Návrh ministerstva financií v rámci navýšenia výdavkov rozpočtu o 3,4 miliardy eur zahŕňa rast rezervy na negatívne vplyvy ochorenia COVID-19 o 2,4 miliardy eur a krytie ďalších výdavkov za 984 miliónov eur.
S takým vysokým zvýšením výdavkov nesúhlasila koaličná strana Sloboda a Solidarita (SaS). Podľa nej jednotlivé položky treba prehodnotiť, pričom výdavky je potrebné zvýšiť len o 1,6 miliardy eur. Na kompromisnom návrhu sa v koalícii zatiaľ nedohodli.
Chýbajúce informácie
Ako vysvetľuje Goliaš, najväčšiu časť nepandemických výdavkov predstavujú transfery pre železničné spoločnosti, ktoré sú dlhodobo v strate a ich pravidelné dotovanie zaťažuje verejné financie.
Druhou najväčšou položkou je podľa neho nešpecifikovaná rezerva, pričom rizikom sú požiadavky rezortov na dofinancovanie, ktoré by mohli zvyšovať deficit.
Riaditeľ INEKO poukázal na to, že novela neobsahuje informácie o použití pôvodne vyčlenenej miliardovej rezervy na riešenie pandémie ani podrobný prehľad zvyšovaných výdavkov.
Na udržanie pracovných miest išli už takmer dve miliardy eur, najčastejšie o pomoc žiadali mikropodniky
„To sťažuje politikom aj verejnosti porozumieť dôvodom prijímania novely a tiež oprávnenosti konkrétnych výdavkov. Dôkazom toho sú aj rozpory medzi koaličnými partnermi, ktoré vyplývajú z nedostatočnej komunikácie,“ upozornil Goliaš.
Podľa aktuálneho Programu stability štrukturálny deficit verejných financií by mal stúpnuť z 2,9 % v roku 2020 na 5,5 % HDP v roku 2021. Vláda pritom podľa ekonóma odkladá ozdravovanie verejných financií až na predvolebný rok 2023.
„V tom čase bude ale vôľa politikov prijímať nepopulárne opatrenia nízka,“ hovorí Goliaš. Reálne preto podľa neho hrozí, že v tomto volebnom období k ozdravovaniu nepríde.
Príliš veľká rezerva
Výrazné zvýšenie rezervy na financovanie pandemických výdavkov je podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka pomerne konzervatívny prístup, a to v čase ustupujúcej pandémie a veľmi dobre rozbehnutej vakcinácie.
„Odborníci síce upozorňujú na možný príchod tretej vlny v jesenných mesiacoch, avšak jej sila bude závislá od miery preočkovania, ktorú dosiahneme do jej príchodu, pričom súčasné zásoby vakcín a doterajší záujem o očkovanie indikujú skôr jej jemnejší priebeh,“ poznamenal Horňák pre portál voFinanciách.sk.
Deficit môže byť nižší ako sa predpokladalo, výdavky štátneho rozpočtu sa vyvíjajú lepšie
Ministerstvo financií teda z pohľadu analytika vytvorilo veľkú rezervu, ktorá pravdepodobne nebude vyčerpaná práve vzhľadom na súčasný poľavujúci trend pandémie a pozitívne vyhliadky slovenskej ekonomiky.
„Už teraz štát dosahuje pomerne vysoké úrovne zadlženia a zvyšovanie deficitu iba kvôli tak konzervatívnej výške rezervy nie je želateľné,“ podotkol Horňák s tým, že to skresľuje pohľad zahraničných subjektov a partnerov na stabilitu slovenských verejných financií.
Výzvy pre vládu
Popri jednorazových výdavkoch na riešenie dôsledkov pandémie by podľa riaditeľa INEKO mala vláda čím skôr riešiť aj štrukturálne problémy, ktoré zhoršujú udržateľnosť verejných financií.
Ide napríklad o hospodárenie železničných spoločností, rastúce výdavky v zdravotníctve či v dôchodkovom systéme.
„Vláda by tiež mala prijať plán ozdravovania verejných financií podopretý konkrétnymi opatreniami s výhľadom do konca volebného obdobia. Pre udržanie stability verejných financií je potrebné schváliť aj novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorá zavádza výdavkové limity,“ navrhuje Goliaš.
Deficit by mohol byť pre pandémiu ešte vyšší, ale očakáva sa aj väčší výnos z daní a odvodov
Za potrebné považuje aj reformu dôchodkového systému tak, aby bol dôchodkový vek naviazaný na dobu dožitia a aby ľudia v druhom pilieri mali vyššie výnosy.
Pandémia narušila udržateľnosť rozpočtov v mnohých krajinách sveta, avšak podľa analytika by vlády mali pristúpiť k „upratovaniu“ hneď, ako je to možné.
V prípade Slovenska najmä cez zvyšovanie efektívnosti vládnych výdavkov a posilnením hodnoty za peniaze. „Samozrejme, predčasné stiahnutie stimulu na podporu ekonomiky tiež nie je žiaduce, keďže by mohlo ohroziť jej oživenie,“ dodal. Horňák.
Postoj priemyselníkov
Asociácia priemyselných zväzov (APZ) nespochybňuje potrebu pokračovať v pomoci podnikateľom a prijať napríklad univerzálny odškodňovací zákon. Zároveň ju mrzí, že o takom dôležitom návrhu ako je novela zákona o štátnom rozpočte už skôr nerokovala Hospodárska a sociálna rada SR.
Tripartita mala o tomto bode rokovať až v utorok 25. mája popoludní. „Pohľad zástupcov zamestnávateľov aj odborárov je vždy dôležitý a určite aj prospešný,“ uviedol generálny sekretár APZ Andrej Lasz.
Slovenská ekonomika sa v tomto roku podľa RRZ na úroveň spred pandémie ešte nedostane
Priemyselníci sú popri návrhu na zvýšenie výdavkov rozpočtu aj za opatrenia na súčasné zníženie výdavkov štátnej správy.
„Určite by tu mala byť kontinuálna snaha o ich obmedzenie. Priestor vidíme napríklad v optimalizácii počtu jej zamestnancov,“ doplnil Lasz s tým, že by to prinieslo šetrenie na mzdách i na nákladoch na prevádzku budov.
Odbory: Grécka cesta
Aj zástupcom zamestnancov vadí obchádzanie tripartity pri rokovaní o dôležitých návrhoch ako je rozpočet. Podľa nich sa to už stáva pravidlom.
„Toto extrémne zadlžovanie nás ale ťahá na grécku cestu. To, čo vládni politici kritizovali v opozícii, dnes v koalícii realizujú,“ povedal predseda Rady Odborového zväzu KOVO Emil Machyna k návrhu na zvýšenie výdavkov rozpočtu.
Takýmto zadlžovaním, keď verejný dlh je už viac ako 60 % HDP, sa podľa neho slovenské verejné financie dostávajú do veľkého rizika. A to napriek tomu, že rast ekonomiky v tomto roku by mal presiahnuť 5 %.
Štátny rozpočet skončil ku koncu vlaňajška so schodkom vyše 7,7 mld. eur
Odborový líder tiež súhlasí s tým, že je dôležité hľadať aj rezervy a zvýšiť príjmovú časť štátneho rozpočtu. „Jeden spôsob je rast miezd, a tým vyššie príjmy z daní a odvodov. Treba však zásadne znížiť daňovú medzeru. Je potrebné nastaviť exaktné podmienky transferového oceňovania,“ hovorí Machyna.
Vyslovil sa aj za povinnosť predkladať konsolidovanú závierku v nadnárodných spoločnostiach, ako aj za obmedzenie možností únikov daní do daňových rajov. Je tiež za progresívne zdanenie tak, ako to je vo väčšine krajín Európy. Uvažovať podľa Machynu treba aj o vyššom zdanení monopolov.
