Vláda Roberta Fica (Smer-SD) v programovom vyhlásení píše o tom, že zváži zavedenie dane zo sladených nápojov. Rezort financií pritom už pracuje na samotnom legislatívnom návrhu. Do pripomienkového konania by ho mal predložiť vo februári budúceho roka.
Motivácia k zdravšiemu spôsobu života
Daň zo sladených nealkoholických nápojov je podľa ministerstva financií efektívnym nástrojom overeného praxou viacerých krajín OECD s významným potenciálom motivovať spotrebiteľov k zdravšiemu spôsobu života.
„Redukcia nadmernej spotreby sladených nápojov vo veľkej miere prispieva k zníženiu negatívnych dôsledkov na zdravie a tým v konečnom dôsledku aj k zníženiu nákladov na zdravotnú starostlivosť,“ tvrdí ministerstvo.
Rovnaká daň ako na pivo sa má zaviesť aj na ďalší alkoholický nápoj, štátu by to prinieslo 37 miliónov eur ročne
Tieto náklady totiž nenesú len samotní spotrebitelia, ale nepriaznivo ovplyvňujú aj verejné zdroje, z ktorých sa zdravotníctvo financuje.
Daň zavádzajú viaceré štáty
Trend zavádzania „daní z nezdravých potravín a nápojov“ je podľa rezortu v posledných rokoch viditeľný ako v krajinách EÚ, tak aj v celosvetovom meradle. „Takéto dane zaviedlo v rôznych podobách už viac než 50 krajín, z toho 10 krajín je európskych,“ argumentuje rezort.
Ide o Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Maďarsko, Lotyšsko, Portugalsko, Španielsko, Veľká Británia a naposledy v roku 2021 Chorvátsko a Poľsko. Zavedenie dane zo sladených nápojov aktuálne zvažuje aj Česko.
Daň zo sladených nápojov by mohla prispieť k ozdraveniu verejných financií, INESS varuje pred možnými rizikami
„Daň zo sladených nealkoholických nápojov bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby, pričom miera zdanenia sa bude odvíjať od obsahu použitého sladidla v nápoji,“ priblížilo ministerstvo financií. Jej zavedením v rámci konsolidačného úsilia sa majú zabezpečiť finančné zdroje potrebné na financovanie verejných politík.
V súčasnosti sa na Slovensku daň zo sladených nealkoholických nápojov neuplatňuje.
„Tieto nápoje však významnou mierou prispievajú k zhoršovaniu zdravotného stavu ich spotrebiteľov, v dôsledku čoho následne vyvolávajú vznik negatívnych externalít v podobe dopadov na zdravotný či sociálny systém, ako aj na ekonomickú produktivitu,“ dodalo ministerstvo financií.
