31. október je Svetový deň sporenia. Vyhlásili ho bankári na kongrese v Miláne v roku 1924, v roku 1989 ho schválilo OSN. Jedným z hlavných cieľov je zvýšenie povedomia verejnosti o význame úspor pre domácnosti a ekonomiku krajiny.
Sporenie je aktuálne aj v súčasnosti, možnosti sa rozšírili a na trhu pribudlo viacero produktov. Slováci môžu ukladať svoje prostriedky na sporiacich účtoch, vkladných knižkách, termínovaných vkladoch, či v podielových fondoch.
Sporenie aj cez apku
Na to, aby človek začal sporiť, nemusí fyzicky chodiť do banky. „Stačí mu mobilná aplikácia, v ktorej zvládne kompletný manažment k sporeniam sám, rýchlo a jednoducho,“ povedala PR manažérka 365.bank Linda Valko Gáliková.
Nízke sadzby na sporeniach a inflácia, ktorá Slovákom časť úspor ukrajuje, sú síce podľa Gálikovej faktom súčasnosti, ale sporiť má zmysel aj za týchto okolností. Dôležité je uvedomiť si, že klasické sporenia v bankách nie sú investičným nástrojom, na ktorom sa dá zbohatnúť, ale slúžia na odkladanie peňazí na naše budúce plány a predovšetkým na vytváranie rezervy na horšie časy.
Ideálne sporenie
Ako povedal odborník na osobné financie z Partners Group SK Michal Nagy, desať percent príjmu domácnosti by sme mali odložiť na krátkodobé sporenie, ktorým si vytvoríme rezervu. Ďalšia desatina z príjmu by mala smerovať na strednodobé a tretia desatina na dlhodobé sporenie. Takže spolu usporíme 30 % z príjmov každý mesiac.
Finančná rezerva domácnosti a sporenie nie je pritom to isté, obe sú však dôležité. Rezerva má slúžiť výhradne na nečakané udalosti. Odporúčaná optimálna rezerva je podľa Nagyho vo výške 6 platov alebo aspoň 6 mesiacov spotreby domácnosti. Nesmie slúžiť na financovanie dovolenky, zariadenia bytu ani výmeny auta za novšie.
Sporenie je podľa neho účelové a očakávané. Dôležité je dobre si naplánovať tieto výdavky a nastaviť sporenie tak, aby nás tieto výdavky nezaskočili.
AJ nižšie sumy
Odkladať si peniaze na horšie časy alebo na plánované výdavky by sme mali podľa Gálikovej za každých okolností. Sporiť pritom môžeme aj nižšie sumy. Odložiť si pritom bokom pár eur dokážu aj ľudia s nižšími príjmami. To podľa Gálikovej znamená, že dôvodom, prečo si ľudia nesporia, nemusí byť iba výška ich príjmu, ale úlohu môže zohrávať slabá finančná disciplína či neporiadok v príjmoch a vo výdavkoch.
Najdôležitejším pravidlom pri sporení je sporiť pravidelne, nie iba sporadicky, keď nám ostane niečo navyše. Ideálne je preto podľa Gálikovej nastaviť si trvalý príkaz. To si myslí aj Nagy. „Zo skúseností viem, že absolútna väčšina Slovákov, ak si nastaví tento príkaz spočiatku na 10 % z príjmu, nepocíti rozdiel v životnom štandarde. Nejde totiž o nič iné ako návyk,“ hovorí Nagy.
Kto si vytvoril návyk na odloženie 10 % z príjmu, zistí, že môže vyskúšať odložiť si 15 % alebo 20 %. Ak by predsa len vyššia suma peňazí začala zaťažovať rodinný rozpočet, odborník radí vytvoriť si ďalší zvyk, a to odloženie polovice z každého zvýšenia príjmu alebo odmeny.
