Zastropované ceny energií umožnia domácnostiam pokračovať v spotrebnej ofenzíve, otvoria však cestu vleklej inflácii

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Elektrina, peniaze
Foto: www.gettyimages.com - koláž SITA Financie.

Najskôr pandémia koronavírusu a následne inflácia zmenili vzorce spotrebiteľských nákupov. Novým štandardom na spotrebiteľskom trhu tovarov a služieb je permanentná zmena nákupného správania.

S pandémiou sa rozbehlo on-line objednávanie tovarov a služieb, so zložením masiek nákup rúžov a pleťovej kozmetiky, so zdražením dovoleniek masívne cestovanie do zahraničia. Zväčša dočasne.

Tradičné vzorce prestávajú fungovať

Nestálosť, s akou spotrebitelia reagujú na nové udalosti na trhu či narušenia ich kúpyschopnosti, vnáša neistotu na maloobchodný trh. Ten je z druhej strany atakovaný cenami energií či nestabilnými komoditnými trhmi. Maloobchodníci sa podľa konjunkturálnych prieskumov vážne obávajú situácie v tomto roku. Navyše sú zneistení budúcimi vzťahmi s dodávateľmi.

Spotrebiteľský dopyt je v tejto situácii nepredvídateľný, obchodníkov drží v strehu. Už od pandémie. Po šoku, ktorý v priebehu roka 2020 spôsobil pokles spotrebiteľského dopytu, slovenské domácnosti začali rýchlo dobiehať vynútený výpadok spotreby.

Už v druhom štvrťroku 2021 nakúpili viac tovarov a služieb ako pred pandémiou. Vyhliadky finančnej situácie boli dobré, spotrebiteľská nálada a výdavky rástli. Obchodníkom ubúdali zásoby tovaru. Až do ďalšieho šoku z vojny na Ukrajine a inflácie, aká tu nebola 22 rokov.

Do hry vstúpila vysoká inflácia

Inflácia naštrbila dôveru spotrebiteľov v ekonomiku. Spotrebitelia sú podľa štatistikov čoraz skeptickejší pri pohľade na svoju budúcu finančnú situáciu. V tržbách to už cítia hyper- a supermarkety, čerpacie stanice či reštaurácie. Ich predpoklady predaja boli vyššie.

Ani Black Friday nenaplnil očakávania obchodníkov. E-shopy hlásia slabší obrat v porovnaní so štandardnými rokmi, nieto ešte s pandemickým rozmachom elektronického obchodu. Maloobchodné predajne počítali s vyšším dopytom, teraz im zostáva viac tovaru na sklade. Situácia však nie je ani zďaleka taká kritická, ako počas pandémie.

Graf
Hodnotenie zásob v maloobchode a finančnej situácie v domácnostiach. Zdroj: Štatistický úrad SR.

Aký je slovenský spotrebiteľ?

Slovenský spotrebiteľ je čoraz citlivejší na ceny. Vyplýva to z prieskumov, ukazujú to nižšie predaje v období drahých pohonných hmôt. Domácnosti nakupujú v zľavách, uprednostňujú produkty privátnych značiek, vyhľadávajú lacnejšie a kratšie dovolenky.

Spotrebiteľ je zároveň digitálne zdatný v online nakupovaní. Cez internet podľa tohtoročného prieskumu Eurostatu nakupuje 65 percent ľudí, najviac z okolitých krajín a viac, ako je priemer EÚ (56 percent). Vyšší sklon k online nákupom, než je zvykom v EÚ, majú nielen produktívne osoby, ale tiež slovenskí seniori, nezamestnaní či osoby s nižším vzdelaním.

Citlivosť na ceny a digitálna zdatnosť

Citlivosť na ceny, digitálna zdatnosť, ale aj blízkosť prihraničných obchodov v susedných krajinách robí zo zákazníka vyhľadávača výhodných ponúk. A to aj bez personalizovanej ponuky, v ktorej zas slovenský maloobchod mierne zaostáva za európskym štandardom.

Služby umelej inteligencie či inteligentné senzory využíva podľa Eurostatu v nižšej miere, ako v EÚ. Slovenský maloobchod je silný v inteligentnom riadení logistiky, zaostáva v zákaznícky orientovaných systémoch na podporu predaja.

Česi a Rakúšania sú šetrnejší

Aj keď sú slovenskí spotrebitelia opatrnejší, v spotrebe sa doposiaľ neuskromnili. Minimálne v porovnaní s českými alebo rakúskymi spotrebiteľmi, ktorí si utiahli opasky najviac spomedzi krajín EÚ. S obnovovaním spotreby po pandémii sa neponáhľajú ani Íri, Španieli či Nemci.

Finančná ofenzíva slovenských domácností sa tento rok presunula do spotreby. Spotrebitelia čerpajú z úspor, vklady v bankách im klesajú. Dobiehaním odloženej spotreby míňajú svoju budúcu spotrebu. Pomáha stabilný trh práce, nezamestnanosť pokračuje v poklese a zamestnanosť presiahla predpandemickú úroveň. Spotrebu financujú nielen pracovné príjmy, ale aj rôzne sociálne výpomoci.

Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová varovala vlády pred nadmernými výdavkami v rámci podpory spotrebiteľov zasiahnutých vysokých cenami energií. Upozornila, že takáto finančná pomoc musí byť dočasná a zacielená na ľudí, ktorí ju najviac potrebujú. V opačnom prípade by totiž výdavky mohli zvýšiť dopyt, a tým aj infláciu.

Zastropovanie cien energií pre domácnosti je nádejou pre obchodníkov, že domácnosti budú pokračovať v spotrebnej ofenzíve. Tá je nezvyčajne odolná pri doterajšej vysokej inflácii.

Prípadné neschválenie cenových stropov by skresalo tržby za niektoré menej nevyhnutné tovary a služby, ktorých sa spotrebiteľ ľahšie vzdáva. Utrpeli by reštaurácie, hotely, kaderníctva a ostatné služby osobného charakteru či predajcovia luxusu, áut a tovarov s dlhodobou spotrebou.

Druhou stranou mince je, že zastropovanie cien pre domácností môže vyústiť do dlhšie trvajúcej, vleklej inflácie.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Christine Lagardová
Firmy a inštitúcie Eurostat