Na získanie maximálnej výšky štátnej prémie bude potrebné vložiť na účet stavebného sporenia zrejme aj v budúcom roku vklady vo výške 1 327, 80 eura.
Maximálna výška štátnej prémie pri stavebnom sporení by mala ostať aj v roku 2017 zachovaná na úrovni 66,39 eura. Na jej získanie budú musieť Slováci nasporiť rovnakú sumu ako tento rok, čiže 1 327,80 eura. V roku 2015 to bolo 1 207,09 eura a v roku 2014 to bola suma 781,06 eura. Návrh opatrenia o výške štátnej prémie pri stavebnom sporení na rok 2017, predložený rezortom financií do pripomienkového konania, by mal byť platný od 1. januára budúceho roka.
Samotný návrh opatrenia podľa rezortu financií nemá vplyv na verejné financie, pretože jeho účelom je len oznámenie percentuálnej výšky štátnej prémie na nasledujúci kalendárny rok. Vplyv na rozpočet verejnej správy má zákon o stavebnom sporení. Tento vplyv je však pre rok 2018, keďže štátna prémia za rok 2017 bude vyplatená v roku 2018, zabezpečený v kapitole Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v plánovanom objeme 28 mil. eur.
Údajné zmeny v zákone
Pri zvyšovaní optimálneho ročného vkladu na získanie maximálnej štátnej prémie je podľa stavebných sporiteľní čoraz menej Slovákov schopných nasporiť toľko, aby maximálnu štátnu prémiu získali. A zákon o stavebnom sporení sa bude zrejme meniť. Podľa medializovaných, no zatiaľ oficiálne nepotvrdených, informácií by sa štátna prémia k stavebnému sporeniu mala prideľovať len ľuďom s nižšími príjmami. V súčasnosti však stavebné sporiteľne nezisťujú výšku príjmu klienta, čo by teda znamenalo vyššiu administratívnu náročnosť a zásah do informačných systémov.
Štátnu prémiu, ktorá je v súčasnosti vo výške 66,39 eura, by podľa medializovaných informácií mali získať len občania s mesačným príjmom do 1,3-násobku priemernej hrubej mzdy na Slovensku. Minulý rok by to predstavovalo zhruba 1 150 eur. Podľa riaditeľa inštitútu INEKO Petra Goliaša dotovanie stavebného sporenia treba zrušiť, keďže deformuje trh, lebo z dotácií profitujú tri spoločnosti, a prostriedky sa nepoužívajú len na bývanie, ale prakticky na akúkoľvek spotrebu. Bývanie je v súčasnosti podľa neho relatívne dostupné vďaka nízkym úrokom. Podobný názor zastáva aj Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS). Podporu stavebného sporenia považuje za neefektívny výdavok a dlhodobo navrhuje jeho zrušenie.
Počítanie prémie podľa vzorca
Kým v minulosti výšku štátnej prémie upravoval každoročne zákon o štátnom rozpočte, od januára 2005 sa počíta už podľa vzorca, ktorý zohľadňuje predovšetkým výšku úrokových sadzieb štátnych dlhopisov. Ešte pred niekoľkými rokmi sa zákon o stavebnom sporení neustále menil, menila sa aj výška štátnej prémie. Podľa stavebných sporiteľní tieto zmeny klientov zneisťovali. Pôvodná výška štátnej prémie 199,2 eura bola zachovaná do roku 2000, odvtedy sa každým rokom znižovala a menil sa aj vymeriavací základ. Aktuálna výška štátnej prémie 66,39 eura je platná od roku 2006.
