Slováci si po pandémii odkladajú menej peňazí než v minulosti. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa miera úspor domácností v druhom štvrťroku prepadla na 6,1 %, čo je najnižšia úroveň od roku 2016. Znamená to, že priemerná slovenská rodina dokáže odložiť len šesť eur zo sto zarobených. Tento pokles je zároveň výrazným kontrastom k priemeru eurozóny, kde miera úspor dosiahla 15,45 %, a ešte viac zaostávame za krajinami ako Nemecko (19,2 %) či Česko (17,9 %).
Pokles úspor už v roku 2024
Hoci v roku 2024 dosiahli slovenské domácnosti hrubé úspory vo výške 6,61 miliardy eur, medziročne vyššie o takmer 13 %, v prvom polroku 2025 sa trend otočil. Úspory klesli o 24 % a dosiahli len 1,26 miliardy eur.
Analytik varuje pred „konsolidačnou únavou“, Slovensko môže na rezignáciu škaredo doplatiť
Podľa analytikov Štatistického úradu sa na tom podpísal predovšetkým rýchlejší rast spotreby oproti príjmom. Slováci po pandémii viac míňajú, najmä na bývanie, služby a potraviny, ktoré zdraželi v dôsledku pretrvávajúcej inflácie. Ešte pred pandémiou si slovenské domácnosti dokázali odložiť v priemere 10,6 % svojich príjmov, počas covidových obmedzení miera úspor vyskočila až na takmer 12 %.
Uzavretá ekonomika, nemožnosť cestovať a nižšia spotreba priniesli rekordné odklady, no po otvorení krajiny sa tento efekt postupne stratil. V roku 2024 už miera úspor klesla na 8,2 %, a v roku 2025 trend pokračuje smerom nadol.
Optimizmus nám nechýba
Spotrebiteľský barometer Štatistického úradu zároveň ukazuje, že úspory si tvorí približne každá druhá domácnosť. Medzi 45 až 50 % Slovákov dokázalo za posledný rok časť príjmov odložiť bokom. Na druhej strane 13 až 16 % domácností priznalo, že muselo siahnuť na úspory alebo žilo na dlh. Zhruba tretina obyvateľov funguje „od výplaty k výplate“.
Mladí myslia na budúcnosť, no úspory im vydržia len zopár mesiacov
Napriek zhoršujúcim sa štatistikám nie sú Slováci bez optimizmu. V prieskume hodnotilo 27 až 31 % respondentov súčasné podmienky ako vhodné na sporenie, kým 40 až 62 % ich považovalo za nepriaznivé. Očakávania do budúcnosti však zostávajú opatrné, 39 % opýtaných verí, že v nasledujúcom roku dokáže zvýšiť svoje úspory, no 56 % predpokladá, že ich finančná situácia sa nezlepší.
Z údajov tak vyplýva, že Slovensko sa po období pandémie vrátilo k dlhodobému trendu nízkej miery úspor, čo zvyšuje zraniteľnosť domácností pri neočakávaných výdavkoch či zhoršení ekonomických podmienok. Kým väčšina Európy opäť šetrí viac, slovenské rodiny sa sústreďujú skôr na prežitie zo dňa na deň.
>>> Rozhovor SITA s Ivanom Miklošom
