Tlak na ceny povinného zmluvného poistenia (PZP) motorových vozidiel vyvoláva aj nový fenomén na trhu, a to nároky pozostalých po obeti dopravnej nehody na náhradu tzv. nemajetkovej ujmy. Túto náhradu požadujú pozostalí od poisťovne škodcu. „Žaloby na jej náhradu sa za celý trh rádovo šplhajú do výšky niekoľkých desiatok miliónov eur,“ povedal pre agentúru SITA výkonný riaditeľ Slovenskej kancelárie poisťovateľov Imrich Fekete. Zákon hovorí, že povinné poistenie áut hradí škody najmä na majetku. Žiadosti o vyplatenie nemajetkovej ujmy tak poisťovne zamietajú a pozostalým ostáva len súdna cesta.
Návrh na zmenu je vypracovaný
Národná banka Slovenska však chce určiť pravidlá pri vyplácaní nemajetkovej ujmy za stratu blízkeho človeka. Vypracovala návrh, ktorý zároveň podala aj na ministerstvo spravodlivosti. V súčasnosti však ešte stále nie sú jasné pravidlá. „Úprava je vítaná pre poisťovne aj pre poškodených klientov. Poisťovne by vedeli, s akým prírastkom rizika by mohli počítať pri poistných udalostiach a vedeli by to aj lepšie zapracovať do podmienok poistenia a výšky poistného. Pre klientov by sa skrátilo veľakrát zdĺhavé a aj nejednotné odškodňovanie, keďže o výške škody v súčasnosti rozhodujú iba súdy, ktoré každú poistnú udalosť posudzujú individuálne,“ uviedol pre agentúru SITA riaditeľ pre neživotné poistenie spoločnosti FinGO.sk Štefan Fajnor. Zároveň dodal, že klientom aj po zákonnej úprave naďalej ostane aj možnosť obrátiť sa pri vymáhaní škody na súd, ktorý im bude môcť prisúdiť vyššie odškodnenie ako im vyplatí poisťovňa.
Bez toho, aby sa v posledných 20 rokoch zmenil zákon, súdy podľa Feketeho umelým spôsobom mimo zákonnej úpravy začali poisťovne zaväzovať na náhradu. „Podľa platnej legislatívy poisťovne nemôžu samé vyplácať nemajetkovú ujmu, pretože taký nárok zo zákona nevyplýva a pokiaľ by takú náhradu poskytli dobrovoľne mimo zákonnej úpravy, išlo by o dar, ktorý by sa musel zdaniť nielen na strane pozostalých, ale aj na strane poisťovne,“ povedal Fekete. V súčasnosti súdy priznávajú pozostalým podľa neho nároky voči poisťovniam od 2 500 do 100 tis. eur bez toho, aby akákoľvek úprava alebo súdmi vytvorená judikatúra zakotvila podmienky na priznanie takéhoto nároku. Zároveň nie je podľa Feketeho vymedzený okruh osôb, ktoré majú na takúto náhradu nárok a bez toho, aby bola aspoň orientačne ustanovená výška náhrad pre jednotlivé skupiny pozostalých.
Problém sa ťahá roky
V súčasnosti evidujú poisťovne na súdoch podľa Feketeho takmer 700 žalôb na náhradu nemajetkovej ujmy a celá žalovaná suma voči poisťovniam dosahuje výšku 80 mil. eur. „Dodnes súdy rozhodli v 240 veciach, pričom paradoxne iba v 140 veciach náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým voči poisťovniam aj priznali,“ skonštatoval Fekete. Celý problém sa ťahá podľa neho od roku 2012, keď Súdny dvor EÚ rozhodol v kauze Hassová a vyzval slovenského zákonodarcu na riešenie tohto problému. „Nečinnosť v tejto oblasti považujeme za zlyhanie štátu. Poistný trh preto privítal iniciatívu zo strany Národnej banky Slovenska, ktorá pripravila návrh na zmenu zákonnej úpravy. NBS si totiž uvedomila riziká spojené s neriešením problematiky nemajetkovej ujmy pre poistný trh PZP,“ uviedol Fekete.
Ako povedal finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik, pre celý trh už viac rokov platí, že kombinovaný ukazovateľ škodovosti a nákladovosti za celý trh je vyše sto percent a poisťovne ho dotujú v snahe udržať si trhový podiel a predávať klientom ďalšie produkty. V praxi však podľa neho vidno, že to nefunguje, ceny sú stále príliš nízke a nepokrývajú náklady. Poisťovniam pomáha podľa Búlika striktné obmedzenie výšky bolestného za smrť a vďaka nízkej sume udržuje aj štát ceny poistného stále nízke. „Otázkou však je, či je to správne. Osobne si myslím, že príliš nízke ceny poistného a najmä neuplatňovanie malusov pre vodičov spôsobujúcich škody podporuje morálny hazard. Ľudom, ktorí za volantom riskujú, reálne nehrozí žiadny finančný postih, keďže ich poistenie zostane rovnako lacné. Korektnejším spôsobom by podľa môjho názoru bolo zvýšenie poistnej sumy za spôsobenú smrť na úroveň komerčných poistení a zároveň povinné prísne uplatňovanie malusov,“ dodal Búlik.
