Tvorba reálneho hrubého domáceho produktu sa v prvom štvrťroku medziročne zvýšila v stálych cenách o 3,7 %, čo bol rovnaký medziročný rast ako v prvom kvartáli vlaňajška.
Tento rok naštartovala slovenská ekonomika rovnakou silou ako vlani. Tvorba reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) sa v prvom štvrťroku podľa údajov Štatistického úradu SR medziročne zvýšila v stálych cenách o 3,7 %, čo bol rovnaký medziročný rast ako v prvom kvartáli vlaňajška. V bežných cenách objem HDP vzrástol o 6,7 % a dosiahol 21,794 mld. eur. Po očistení o sezónne vplyvy sa v porovnaní so štvrtým štvrťrokom 2018 reálne zvýšil o 0,9 %.
V prvom štvrťroku ekonomickú výkonnosť podporil podľa úradu hlavne zahraničný dopyt. V medziročnom porovnaní vzrástol o 5,9 percentuálneho bodu na 7,2 %. Dovoz výrobkov a služieb bol vyšší o 5,3 bodu na úrovni 6,4 %. Rástol aj domáci dopyt, ale jeho zvýšenie o 2,3 % bolo miernejšie v porovnaní s poslednými štyrmi štvrťrokmi.
Spomalenie spotreby domácností
Výdavky na konečnú spotrebu sa zvýšili medziročne len mierne. V úhrne to bol rast o 1,2 %. V rámci toho výdavky na konečnú spotrebu domácností stúpli o 1 %, na konečnú spotrebu verejnej správy o 1,5 % a na konečnú spotrebu neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 2,7 %. „Dynamika medziročného rastu spotreby domácností sa spomalila na 1 %, čo bol najpomalší rast od tretieho kvartálu 2014,“ skonštatoval analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
To, že konečná spotreba domácností medzikvartálne stagnovala, sa podľa Inštitútu finančnej politiky nestalo od roku 2013. Medziročná dynamika však spomalila na 1 %, čo je prekvapivo ešte menej ako rast zamestnanosti. Disponibilné dôchodky domácností aj celková mzdová báza naopak zrýchlili tempo. Vysvetlenie otvorených nožníc možno podľa inštitútu hľadať v náhlom zvýšení miery úspor domácností, prípadne v nižšom raste príjmov nepracujúcej populácie.
Ako pokračoval Koršňák, zvýšenie príspevku zahraničia k rastu slovenskej ekonomiky bolo teda takmer plne kompenzované slabším domácim dopytom. „Prekvapilo najmä citeľné spomalenie spotreby domácnosti, napriek stále silnému trhu práce, ktorý v úvode roka prekvapil silným rastom zamestnanosti i miezd. Spotrebiteľská dôvera sa však pozvoľna začala zosúvať zo svojich maxím a začala presúvať domácnosti od spotreby k úsporám, a to i napriek stále rekordne nízkym úrokovým sadzbám,“ uviedol Koršňák.
Tento rok zmiernenie tempa rastu
Čísla ekonomiky v úvode roka podľa Koršňáka príjemne prekvapili, viacero signálov však podľa neho naznačuje, že druhý kvartál by mohol silnejšie čísla z úvodu roka úplne vymazať. Slabší rast ekonomiky by sa skôr či neskôr mal premietnuť aj do domácej spotreby a investícií. „Slovenská ekonomika by si mala v najbližších rokoch udržať pomerne dynamicky rast, hoci pomalší ako v predchádzajúcich rokoch. Ťažiskom rastu bude najmä automobilový priemysel podporený novou automobilkou v krajine. Stále predpokladáme, že ekonomický rast by sa na Slovensku v tomto roku mal spomaliť na rovné 3 %, v budúcom roku na 2,6 %,“ dodal Koršňák.
„Aj keď začiatok roka bol vcelku dobrý, oblaky nad externým prostredím sa ešte nerozplynuli. Práve naopak, niektoré sú prominentnejšie ako predtým – hlavne Brexit,“ skonštatovala analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Tento rok očakáva sporiteľňa zmiernenie tempa rastu slovenskej ekonomiky na 3,4 % vzhľadom na vývoj externého prostredia a prítomné negatívne riziká, ako pomalší rast Nemecka, eurozóny a Číny, nedoriešený protekcionizmus, Brexit, a možné implikácie týchto faktorov pre automobilový sektor. „V budúcom roku výhľad nemeníme a očakávame rast HDP o 3,6 %,“ skonštatovala Muchová.
