Tretina respondentov uviedla, že si na väčšie výdavky šetrí alebo požičiava.
Takmer polovica Slovákov nerozmýšľa pri bežných nákupoch potravín či oblečenia o cenách. Ako ďalej vyplýva z prieskumu Slovenskej sporiteľne, v obchodoch sa nad cenami nezamýšľa viac mužov ako žien. Na druhej strane tretina respondentov uviedla, že si na väčšie výdavky, ako sú napríklad spotrebiče, nábytok, či dovolenky, šetrí alebo požičiava.
„Celkovo sa však ukazuje, že Slováci sú viac konzervatívni. Až 73 % z respondentov zvyčajne dvakrát premýšľa pred tým, ako na niečo minie peniaze,“ povedala analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková. Až 84 % Slovákov dobre pozná svoju finančnú situáciu a mesačné výdavky má pod kontrolou.
Rozdiely z hľadiska veku nie sú veľké
Zaujímavosťou podľa analytičky je, že veľké rozdiely v nakladaní s peniazmi v rámci rôznych vekových kategórií neboli. „Najzodpovednejšie k financiám z tohto pohľadu pristupujú ľudia vo vekovej kategórii 50+. Práve oni nakladajú s peniazmi konzervatívnejšie, avšak polovica z nich sa zaujíma o rôzne možnosti investovania,“ doplnila Buchláková.
Postoj Slovákov k investovaniu ako sú cenné papiere, akcie, dlhopisy či fondy sa v medziročnom porovnaní zlepšil. Štvrtina Slovákov má na investovanie kladný názor, približne polovica sa vyjadrila neutrálne a štvrtina má voči investovaniu negatívne nastavenie. Tri štvrtiny ľudí, ktorí by investovali do takýchto produktov, sa cítia dobre informovaní o rizikách spojených s investovaním peňazí do cenných papierov, akcií či dlhopisov.
Rezerva je dôležitá
“Šetriť, a ak je možné aj investovať, je rozumné z dlhodobého hľadiska. Ľudia by v tomto prípade mali myslieť na akúsi zálohu. Ideálne je mať finančnú rezervu aspoň na tri až 6 mesiacov, ktorá umožní prekonať nepriaznivé obdobie napríklad v prípade straty zamestnania či vážnejšej choroby alebo úrazu. Ak si už ľudia chcú požičiavať, tak zodpovedne, aby príjem nielenže vykryl mesačnú splátku, ale aby zostalo aj niečo navyše, čo sa odloží bokom,” skomentovala Buchláková.
