Finančná situácia slovenských domácností sa v poslednom roku vyvíjala rozdielne. Viac ako pätina obyvateľov ju hodnotí lepšie než pred rokom, no tretina priznáva, že sa ich podmienky zhoršili.
Najvýraznejšie pozitívne zmeny vnímajú ľudia z Trenčianskeho kraja, vyplýva z reprezentatívneho výskumu pre spoločnosť Simplea, ktorý realizovala agentúra MindBridge Consulting. Viac ako dve pätiny respondentov tvrdia, že ich finančná situácia ostala rovnaká. Až 15 % domácností však uvádza, že bez cudzej pomoci či siahania na úspory by nevyžili.
Vzdelanie a príjem
Výskum sa zameral aj na prípravu Slovákov na dôchodok. Dobrou správou je, že až 61 % ľudí sa na starobu finančne pripravuje, najčastejšie cez II. a III. dôchodkový pilier. „Viac ako polovica opýtaných si pravidelne odkladá a v priemere mesačne ušetria 147 eur. Je však veľmi dôležité, aby nástroje, ktoré na budovanie majetku používame, prekonali infláciu a rozumne znášali riziko,“ upozornil finančný konzultant a majiteľ Simplea Point Róbert Melišek.
Noví predčasní dôchodcovia získali trvalý bonus vo výške 110 až 160 eur mesačne, upozornili analytici
Napriek tomu sa ukazuje, že veľká časť ľudí spolieha na štát. Až štvrtina respondentov si myslí, že na dôchodok nie je potrebné mať nasporenú žiadnu sumu navyše. Takýto postoj je podľa Melišeka alarmujúci, najmä preto, že dominuje u ľudí s nižším vzdelaním či horšou finančnou situáciou. Koreláciu medzi vzdelaním, príjmom a schopnosťou pripravovať sa na dôchodok potvrdzuje aj dekanka Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave Erika Pastoráková.
„Vzdelanie a príjem sú kľúčovými determinantmi pre individuálnu prípravu jednotlivcov na dôchodok. Rozhodnutia o odloženej spotrebe sú komplexné a ovplyvňujú ich viaceré ekonomické aj behaviorálne faktory,“ uviedla Pastoráková.
Nízka finančná gramotnosť
Rozdiely medzi jednotlivými skupinami sú markantné. Ľudia bez maturity si ako cieľovú sumu na dôchodok predstavujú v priemere 31 700 eur, zatiaľ čo vysokoškoláci takmer 80-tisíc eur. Zatiaľ čo k cieľovej čiastke smeruje alebo ju prekračuje tretina ľudí s nižším vzdelaním, medzi vysokoškolákmi je to až 61 %. Priemer za celú populáciu vo veku 18 – 65 rokov je 55 500 eur, pričom za posledné dva roky tento odhad narástol o 35 %. Mesačné sporenie sa však zvyšovalo iba o necelých 6 %.
Dôchodky môžu byť pre štát problém, výdavky na ich vyplácanie rastú mimoriadne rýchlym tempom
Podľa investičného analytika Simplea Richarda Kováča, ak si ľudia od 35. roku života dokážu pri priemernom mesačnom odklade 147 eur a 6 % zhodnotení sporiť až do dôchodku, môžu dosiahnuť sumu takmer 200-tisíc eur. Respondenti však sami uvádzajú, že by im stačilo omnoho menej. V priemere 55 450 eur, pričom ženy si vystačia s podstatne nižšou sumou ako muži.
Druhý pilier už šetrí, štát platí menej za dôchodky
Výskum zároveň ukázal, že Slováci sporia v II. pilieri priemerne 74 eur mesačne a v III. pilieri 56 eur, pričom väčšine klientov v treťom pilieri prispieva zamestnávateľ. Alarmujúce však je, že až štvrtina ľudí v druhom pilieri a tretina v treťom netuší, v akom fonde si sporí. To podľa odborníkov naznačuje nízku finančnú gramotnosť a slabý záujem o aktívnu správu vlastných úspor.
