Hoci slovenská ekonomika ešte nie je v kríze, výrazne ju ovplyvňuje externý vývoj, ktorý sa spomaľuje. Skonštatoval to na štvrtkovej diskusii Centra pre nezávislú a objektívnu žurnalistiku predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko. Naša vláda podľa neho nemá také možnosti na podporu ekonomiky, ako má Nemecko alebo Francúzsko. Ak by aj Slovensko znížilo dane na nulu, veľkému automobilovému závodu u nás to nepomôže, lebo jeho problém je v nedostatočnom odbyte z globálneho pohľadu. „My nedokážeme nijakým významným spôsobom stimulovať ekonomiku tak, aby sme prešli cez krízu,“ povedal Šramko.
Slovenská ekonomika má podľa Šramka stále relatívne slušný rast a aj prognózy hovoria, že rast by mal byť aj budúci rok. Problém spomalenia ekonomiky a teda hroziacej krízy, nie je v samotnej ekonomike. V minulosti bol problémom pád finančných trhov pre vysoký objem zlých hypoték. V súčasnosti však takýto problém podľa Šramka nie je. Aktuálne sú to príčiny politické. Šramko spomenul ako príklad obchodné vojny, ale aj brexit. A tieto faktory podľa neho spôsobujú spomalenie.
Politické problémy môžu rýchlo zaniknúť
Investori sú podľa Šramka v neistote a nevedia, ako investovať vo Veľkej Británii. Nejde teda o žiadne bubliny na kapitálových trhoch. „Politické problémy ako v súčasnosti rýchlo vznikli, môžu aj zaniknúť. Keď sa vyrieši brexit, tak jeden problém zanikne. Aj keď to bude brexit bez dohody, tak minimálne pre biznis sa stanovia už jasné pravidlá na podnikanie,“ povedal Šramko. Podľa neho sú aj obchodné vojny relatívne ľahko odstrániteľné. „Aj keď teda vôbec nie som optimista v tomto smere,“ doplnil predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Šramko upozornil aj na výšku dlhu Slovenska. Podľa neho bezpečná úroveň dlhu pre Slovensko je niekde okolo úrovne 40 %, pričom v súčasnosti je niečo pod 49 %. „Dobré časy sú jediné, kedy sa dokážeme pripraviť na zlé časy. Stále je dôležité, aby sme dlh znižovali k bezpečnej hranici,“ skonštatoval Šramko. Štát podľa neho nemá priestor potrebný na to, aby v časoch krízy preplával krízou s čo najmenšími dopadmi. Ak by sa úroveň dlhu ešte viac zvýšila, štát by ju podľa Šramka nedokázal už ovládať a trvalo by dekády, kým by sa opäť znížil na udržateľnú úroveň. Slovensko by podľa prepočtov malo dosiahnuť 40-percentnú úroveň dlhu v horizonte siedmich rokov.
