Európou otriasla správa bývalého guvernéra Európskej centrálnej banky (ECB) a talianskeho premiéra Maria Draghiho, ktorá sa zaoberá konkurencieschopnosťou Európy. Dokument upozornil na zaostávanie kontinentu za USA a Čínou, pričom Mario Draghi naznačuje aj kroky, ktoré by mohli pomôcť Európe stať sa opäť konkurencieschopnou.
Pôsobivý analytický dokument
Martin Slaný z investičnej skupiny DFRG v rozhovore k tejto téme pre agentúru SITA v podcaste Okno do sveta uviedol, že správa Draghiho je pôsobivým analytickým dokumentom, pretože predkladá riešenia na základe precíznej analýzy súčasnej ekonomickej situácie s množstvom dát.
>>> Celý rozhovor s Martinom Slaným
Okno do sveta: Ak je niečo extrémne neetické a v neprospech budúcich generácií, tak je to práve Green Deal (rozhovor)
„Medzi stovkami stránok textu sú dve kľúčové témy vzťahujúce sa ku konkurencieschopnosti – energetika a podnikateľský duch,“ uviedol Slaný.
Ekonóm Slaný kritizoval prístup ku konsolidácii, štáty sa zameriavajú na zvýšenie daní namiesto redukcie rastúcich výdavkov
V oblasti energetiky Draghiho správa dokazuje dlhodobé vyššie ceny energetických zdrojov v Európe v porovnaní s USA. „Pohybovalo sa to podľa zdroja niekde okolo 50 až 100 %, ale pri plyne viac ako 300 %,“ povedal Slaný a dodal, že táto skutočnosť má negatívny vplyv na výkon európskeho priemyslu, predovšetkým v Nemecku.
Ekonomická výkonnosť Európy a USA
Druhá oblasť, ktorú správa zdôraznila, je podnikateľský duch vrátane počtu patentov a inovácií, čo podľa dokumentu predstavuje hlavný rozdiel v ekonomickej výkonnosti medzi Európou a Spojenými štátmi.
Draghiho správa tiež pripomína nedodržanie cieľov Lisabonskej stratégie, ktorá mala urobiť z Európy najdynamickejšiu a najkonkurencieschopnejšiu ekonomiku do roku 2010. „Európa podľa nej vlastne mala dobehnúť a predbehnúť Spojené štáty. To sa evidentne nestalo. Spojené štáty Európe za tých posledných 15-20 rokov ešte viac ušli,“ konštatoval Slaný.
Zároveň upozornil ja na ďalších silných hráčov. Čína je tým druhým centrom, s ktorými Draghiho správa porovnáva Európu. „Ale ja si myslím, že sa často zabúda na Indonéziu, Indiu a ďalšie krajiny juhovýchodnej Ázie, ktoré dramaticky rastú a budú predstavovať pre Európu a západný svet veľkú výzvu,“ zdôraznil Slaný.
Reaganomika nástup thatcherizmu
Zaostávanie Európy za USA má korene v 70-tych a 80-tych rokoch, tvrdí Slaný. Podľa jeho analýzy boli kľúčové faktory, ktoré prispeli k tomuto zaostávaniu, rastúce vládne výdavky, regulácia a snaha nahradiť trh štátnymi zásahmi, čo označuje za hlavnú príčinu oslabenia európskej ekonomiky.
Slaný pripojil aj historický kontext, kedy v USA nadobudla silu reaganomika, charakterizovaná uvoľnením trhu, a vo Veľkej Británii nástup thatcherizmu, no v ostatných krajinách tento efekt rýchlo vyprchal. „V 90-tych rokoch sme ešte zaznamenali snahu o liberalizáciu svetovej ekonomiky, ale po začiatku milénia sa trend obrátil,“ uviedol Slaný.
Z jeho pohľadu negatívnu úlohu zohrala aj Európska únia svojimi regulačnými zásahmi. Slaný varoval, že ak súčasný trend bude pokračovať, Európa môže naďalej zaostávať v oblastiach ako inovácia, vzdelávanie či rozvoj rizikového kapitálu. Tie sú podľa neho kľúčové pre dlhodobý hospodársky rast.
„Bohužiaľ, táto správa je nepekným popisom stavu a obávam sa, že bude takým aj v nadchádzajúcich dekádach,“ dodal.
Krajiny ako USA nám unikajú
Slaný na záver upozornil aj na nebezpečenstvo ekonomického opojenia spôsobenej štátnymi zásahmi, ktoré môžu mať dlhodobé negatívne dôsledky. Podľa neho, hoci Európa stále bohatne, ostatné krajiny bohatnú rýchlejšie, pričom USA a Čína sa od Európy vzďaľujú alebo ju rýchlo dobiehajú.
„Európa je v porovnaní so zvyškom sveta stále bohatá a stále pomalinky bohatne,“ uviedol Slaný, avšak zdôraznil, že krajiny ako USA nám unikajú. Čínska ekonomika a krajiny východnej Ázie podľa neho síce zaostávajú z hľadiska vyspelosti, „ale to tempo, ktorým nás doháňajú, je veľmi rýchle.“
Slaný poukázal aj na to, že ľudia často nepociťujú ekonomické riziká vďaka stabilnému trhu práce, a mnohí ani nevnímajú krízu. „Niekto, kto má 35 rokov, žiadnu krízu za svoj život nezažil. Do 25 rokov študoval zadarmo, resp. bezplatne s podporou rodičov,“ komentoval.
Ekonomické problémy podľa neho nespochybňuje konkrétny podnikateľ, ale skôr štátne zásahy, ako sú nulové úrokové sadzby alebo úprava hypotekárnych trhov.
„V ekonomike platí, že vždy je niečo za niečo. A bohužiaľ často po pozitívnych efektoch opatrení, rýchlo prídu tie negatívne,“ dodal Slaný a prirovnal ekonomické opatrenia k alkoholu, ktorý poskytuje krátkodobé opojenie, no dlhodobo vedie k „opici“.
