Spotrebiteľské ceny sa v septembri zvýšili v medziročnom porovnaní o 2,9 %. Medziročná inflácia oproti augustu zrýchlila svoju dynamiku o 0,1 percentuálneho bodu, keďže v auguste boli ceny na Slovensku vyššie o 2,8 % než v auguste 2018. Medzimesačne v septembri oproti augustu stúpli ceny o 0,1 %, kým v auguste oproti júlu boli vyššie o 0,2 %. Informoval o tom Štatistický úrad SR.
Na medziročnej báze vzrástli ceny v septembri v odboroch potraviny a nealkoholické nápoje o 4,9 %. Vo vzdelávaní to bol rast o 4,8 %. Ceny bývania, vody, elektriny, plynu a ostatných palív, ako aj rozličných tovarov a služieb, stúpli zhodne o 3,8 %. „Práve potraviny a nealkoholické nápoje sa spolu s nákladmi na bývanie, vodu, elektrinu a plyn podieľajú na našom spotrebnom koši, teda na našich spotrebných výdavkoch najviac, a to dovedna až 43 %,“ povedala analytička WOOD & Company Eva Sadovská. Alkoholické nápoje a tabak stúpli o 2,8 %, pošta a spoje o 2,3 %, nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domácnosti o 1,8 %, zdravotníctvo, reštaurácie a hotely o 1,3 %, rekreácia a kultúra o 1,6 %, odevy a obuv o 0,9 %, doprava o 0,4 %.
Vyššie ceny mäsa
Napriek tomu, že počas niektorých mesiacov v rokoch 2017 a 2018 rástli ceny potravín a nealkoholických nápojov rýchlejšie ako teraz, tempo ich aktuálneho medziročného zvyšovania je podľa Sadovskej pomerne výrazné. Od apríla 2018 sa jedná o druhý najrýchlejší rast, v auguste 2019 bola evidovaná úroveň 5,2 %. „Pod aktuálny vývoj cien potravín sa zrejme podpisuje ešte stále africký mor ošípaných majúci vplyv na vyššie ceny mäsa. Svoju rolu ale zohrávajú aj mzdové náklady súvisiace s príplatkami za prácu v noci či cez víkend alebo samotný rast minimálnej mzdy. Cenotvorbu v prípade potravín ale ovplyvňuje aj stav tohtoročnej úrody u nás či vo svete a s tým súvisiace aj ceny agrokomodít na svetových trhoch,“ hovorí Sadovská.
V septembri sa očakávalo podľa Národnej banky Slovenska výrazné spomalenie dynamiky regulovaných cien vďaka „stravovaniu zadarmo“ pre žiakov na prvom stupni základných škôl. Ceny stravovania na základných školách klesli podľa predpokladov centrálnej banky, ale naopak rástli ceny stravovania v materských školách o viac ako 20 %. „Vplyvom silného rastu cien kombinovanej dopravy, poplatkov v školstve, stravovania v materských a stredných školách regulované ceny spomalili miernejšie, ako sa očakávalo,“ uviedla národná banka.
Medzimesačne v septembri oproti augustu stúpli ceny v odboroch vzdelávania o 3,9 %. „Príčinou tohto markantného nárastu boli vyššie ceny predprimárneho a primárneho vzdelávania o 9,7 %, nakoľko vzrástlo školné v materskej škole o 10 % a poplatok za školský klub detí – družinu o 8,8 %,“ uviedla Sadovská. Odevy a obuv stúpli o 0,9 %, doprava o 0,7 %, potraviny a nealkoholické nápoje o 0,4 %, bývanie, voda, elektrina, plyn a ostatné palivá, ako aj rozličné tovary a služby, zhodne o 0,3 %, zdravotníctvo o 0,2 %. Klesli ceny za reštaurácie a hotely o 1,8 %, rekreáciu a kultúru o 1,1 %. Na augustovej úrovni ostali ceny alkoholických nápojov a tabaku, nábytku, bytového zariadenia a bežnej údržby domácnosti a za poštu a spoje.
Ťahúňom ceny potravín
Inflácia je v týchto mesiacoch podľa Sadovskej zrejme ešte stále ovplyvňovaná nízkou mierou nezamestnanosti, nominálnym aj reálnym rastom platov a teda aj dobrou kúpyschopnosťou obyvateľstva. Postupne sa ale spomaľovanie ekonomického rastu začne zrejme podpisovať aj pod spomaľovanie rastu cien tovarov a služieb. „Očakávame, že ťahúňom rastu zostanú aj naďalej vyššie ceny potravín a taktiež bývania. Počas nasledujúcich mesiacov preto očakávame úrovne medziročného rastu spotrebiteľských cien v rozpätí 2,5 až 2,8 %,“ dodala Sadovská.
Podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka by sa inflácia v nasledujúcich mesiacoch mala stále pohybovať okolo úrovne 3 %, resp. jemne nad touto úrovňou. Proinflačne by mali podľa neho stále pôsobiť ceny potravín i pokračujúci prenos vyšších miezd v ekonomike do cien služieb. Medziročnú infláciu v závere roka by však mal dočasne podporiť silný bázický efekt u cien pohonných hmôt, keďže cena ropy v závere minulého roka výrazne zlacnela. Na druhej stane, tlak z dopytovej inflácie by sa mal podľa analytika postupne stabilizovať a na prelome rokov by sa mohol začať pozvoľna zmierňovať, a to pod vplyvom slabnúceho ekonomického rastu. „Nižšie dopytové tlaky by sa mali na inflácií naplno prejaviť v roku 2020, kedy očakávame jej návrat k úrovni 2 %,“ doplnil Koršňák.
Medziročná jadrová inflácia, ktorá sleduje spotrebiteľské ceny s vylúčením regulovaných cien a administratívnych zásahov v oblastí daní, v septembri dosiahla 2,6 %, pričom v auguste to bolo 2,4 %. Čistá inflácia, ktorá na rozdiel od jadrovej nezohľadňuje ani vývoj cien potravín, dosiahla v septembri 2 %, pričom v auguste to bolo 1,6 %.
