Slovensko sa od 17. novembra dostane do situácie, kedy bude musieť fungovať na dlh. To znamená, že nasledujúci mesiac a pol si musí štát požičiavať, aby mohol financovať všetky verejné služby a vyplácať mzdy zamestnancom, dôchodky a dávky.
Táto situácia podľa analýzy Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) nastáva v dôsledku vysokých verejných výdavkov, ktoré prekračujú rast verejných príjmov. V porovnaní s minulými rokmi sme dosiahli deň začiatku zadlžovania v najskoršom termíne. Napríklad v rokoch 2017 a 2018 zaťal štát sekeru až pred vianočnými sviatkami 23. decembra.
Zlé hospodárenie slovenskej vlády
Tohtoročné extrémne zlé hospodárenie slovenskej vlády nemôžu podľa analytikov ospravedlniť ani externé okolnosti. Tie vplývajú na väčšinu európskych krajín rovnako, a napriek tomu v Írsku, Portugalsku alebo v Dánsku dosiahli vlády dokonca prebytkové rozpočty.
Na Slovensku sa tento rok vyšplhali príjmy verejného sektora na rekordnú úroveň 53,5 miliardy eur. Ešte v roku 2018 to bolo 34,5 miliardy eur. Ak sa tento nárast očistí o vplyv inflácie, verejné príjmy vzrástli za 6 rokov o 12 %. To podľa analytikov znamená, že vláda má v reálnom vyjadrení tento rok o skoro 6 miliárd eur viac, než mala v roku 2018.
Rozpočtová rada varuje pred rizikami v rozpočte na roky 2026 a 2027, odporúča skoršie opatrenia na stabilizáciu verejných financií (video+foto)
Ani toto však nestačí, aby štát dokázal hospodáriť vyrovnane. Verejné výdavky totiž podľa INESS rástli ešte rýchlejšie ako príjmy a tento rok dosiahnu 61,3 miliardy eur. Pritom v roku 2018 štát minul 35,2 miliardy eur. Očistené o infláciu ide za 6 rokov o 26,4 % nárast. Vláda tento rok míňa v reálnom vyjadrení o skoro 13 miliárd viac ako v roku 2018.
Vysoké verejné výdavky
To, že štát od 17. novembra funguje na sekeru preto podľa INESS nie je dôsledok nízkych verejných príjmov, ale neadekvátne vysokých verejných výdavkov. Ich podiel na ekonomike vzrástol od rokov 2007-2008 z úrovne 37 % na dnešných 47 %.
Verejný dlh Slovenska je v najvyššom sankčnom pásme, podľa rozpočtovej rady sa tento stav v najbližších rokoch nezmení
Ide podľa analytikov o jeden z najrýchlejších nárastov v EÚ. Podielom verejných výdavkov na HDP sme sa dostali na úroveň dánskeho štátu blahobytu bez zodpovedajúcej kvality štátom poskytovaných služieb. Nehovoriac o tom, že Dáni najskôr zbohatli, až potom rozdávali.
Konsolidácia sa nemala diať na príjmovej strane
To je dôvod, prečo sa konsolidácia verejných financií nemala podľa INESS diať na príjmovej strane, ale na výdavkovej. „Na Slovensku rozhodne nemáme nízke dane a odvody, ktorým by sme mohli pripisovať vinu za vysokú sekeru v rozpočte. Dôvodom rozpočtovej sekery je plytvanie a neadresnosť v manažovaní výdavkov,“ uvádza inštitút.
Nárast proti-rastových opatrení na 45 percent ohrozuje ekonomický rast, varuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť
Súčasnej vláde by podľa analytikov stačilo, aby dostala veľkosť štátu vzhľadom na ekonomiku na úroveň z rokov 2011-2012 alebo 2017-2018. V tomto období dosahovali verejné výdavky približne 40 % HDP. Takto by dokázali vyriešiť problém s deficitným financovaním štátu bez nutnosti zaplaviť obyvateľov daňovou povodňou.
