Porovnávanie cien a životnej úrovne medzi Slovenskom a Českom prináša rozpačitý obraz. Kým pri každodennej spotrebe či dovolenkovaní na domácej pôde slovenské domácnosti platia viac než naši západní susedia, v jednej kľúčovej oblasti majú navrch – pri financovaní bývania.
Ako upozorňuje ekonomický analytik Tatra banky Boris Fojtík, ilúzia lacnejšieho života na Slovensku sa v praxi často rozpadá, no práve hypotéky môžu byť dôvodom na mierny optimizmus.
Potraviny drahšie napriek nižším príjmom
Dáta Eurostatu ukazujú, že ceny potravín na Slovensku dlhodobo prevyšujú české, a to napriek nižšej ekonomickej výkonnosti krajiny. Kým v Česku boli v roku 2019 potraviny približne o 16 percent lacnejšie než priemer EÚ, na Slovensku len o päť percent. Rozdiely sa najvýraznejšie prejavujú pri olejoch, tukoch, ovocí a zelenine, kde slovenské ceny prekonávajú české aj o viac než pätinu.
„Nie je žiadnym tajomstvom, že ceny na Slovensku sú vyššie, a to napriek nižšej ekonomickej výkonnosti,“ konštatuje Boris Fojtík, analytik Tatra banky. Podľa neho sa cenové predbiehanie Česka začalo po roku 2009, keď Slovensko vstúpilo do eurozóny a rýchlo dobiehalo ekonomické rozdiely.
Zaujímavosťou je, že medzi potravinami nenájdeme kategóriu, ktorá by bola na Slovensku lacnejšia než v Česku. Výnimkou zostáva tabak, kde vyššie ceny platia českí spotrebitelia.
Lacnejšie nemocnice a školy ako dvojsečná výhoda
Pri pohľade mimo potravinového koša sa obraz mierne mení. Slovensko má výrazne lacnejšie nemocničné služby a vzdelávanie, ktoré dosahujú len približne 41, respektíve 49 percent priemeru EÚ. Ide o oblasti, ktoré by mali tvoriť základ dlhodobej konkurencieschopnosti krajiny, no paradoxne práve nízke ceny prispievajú k ich podfinancovaniu.
Ako upozorňuje Fojtík, nižšie poplatky síce znižujú okamžitú finančnú záťaž domácností, no zároveň prehlbujú zaostávanie kvality zdravotníctva a školstva. Tento stav sa tak Slovensku vracia v podobe slabšej produktivity a obmedzeného rastového potenciálu.
Dovolenka doma vyjde drahšie než u susedov
Najväčší cenový rozdiel medzi Slovenskom a Českom sa paradoxne týka služieb, ktoré majú podporovať domáci cestovný ruch. Reštauračné a hotelové služby dosahovali na Slovensku 83 percent priemeru EÚ, zatiaľ čo v Česku len 64 percent. To znamená, že dovolenka na Slovensku môže byť v porovnaní s Českom drahšia až o tretinu.
Ak teda Slováci ostávajú doma len v snahe ušetriť, ekonomická realita ich môže nepríjemne prekvapiť.
Prečo si Slováci odkladajú menej
Vyššie ceny tovarov a služieb sa naplno prejavujú aj v schopnosti domácností tvoriť úspory. Hoci Slováci zarábajú menej než Česi, ich spotrebné výdavky sú takmer rovnaké. V roku 2021 minul priemerný Slovák na spotrebu 10 210 eur, zatiaľ čo Čech len o niečo menej, a to 9 990 eur.
Výsledok je jednoznačný: kým české domácnosti si v roku 2022 odložili z každých 100 eur príjmu približne 17 eur, slovenské len sedem. „Práve úspory obyvateľov sú základným kameňom budúcej ekonomickej prosperity krajiny,“ pripomína Fojtík a dodáva, že uprednostňovanie spotreby pred sporením zvyšuje cenovú hladinu a podporuje infláciu.
Hypotéky ako svetlá výnimka
Jedinou oblasťou, kde Slovensko dlhodobo predbieha Česko, je financovanie bývania. Hypotéky sú u nás lacnejšie už od roku 2016 a rozdiel sa výrazne prehĺbil v roku 2022. Pri úvere 100-tisíc eur so splatnosťou 20 rokov mohol byť rozdiel v mesačnej splátke až 130 eur v prospech slovenských dlžníkov.
Podľa Borisa Fojtíka je za tým najmä členstvo v eurozóne, ktoré prináša stabilnejšie finančné podmienky. Táto výhoda však nie je automatická. „Aby sme ju pocítili aj do budúcna, musia byť slovenské verejné financie spravované zodpovedne,“ upozorňuje analytik. Nezvládnuté hospodárenie štátu by totiž mohlo zvýšiť výnosy štátnych dlhopisov a následne aj úroky hypoték.
