Slovensko sa ocitá v zložitej fiškálnej situácii. Revidované údaje Štatistického úradu SR potvrdili, že deficit verejných financií aj verejný dlh rástli rýchlejšie, než vláda pôvodne uvádzala. Podiel dlhu na HDP dosiahol za vlaňajšok 59,7 %, čo je viac ako pôvodne odhadovaných 59,3 %.
Deficit verejných financií
Aj keď nominálny dlh vzrástol len mierne, a to o 86 miliónov eur, hlavným dôvodom zhoršenia pomeru je podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) nižší nominálny HDP, ktorý skresal aj ukazovatele za roky 2022 a 2023.
V praxi to znamená, že Slovensko sa ocitlo v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy, pričom najprísnejšie sankcie začnú platiť 22. novembra 2025. Od tohto dátumu bude vláda povinná požiadať parlament o vyslovenie dôvery.
Rozpočet zodpovednosti alebo bankrotu? Rodiny podľa Hajka dostávajú od vlády jasný odkaz
Podľa RRZ sa zvýšil aj deficit verejných financií, a to z 5,3 % HDP na 5,5 % HDP, teda o 250 miliónov eur. K zhoršeniu prispel nižší výnos zo solidárneho príspevku v energetických odvetviach o 156 miliónov eur, ako aj úprava dotácií pre zelenú energiu vo výške 91 miliónov eur.
Dlh verejnej správy
Revízia navyše ukázala, že vplyv na jednotlivé roky sa menil aj v dôsledku odloženej platby DPH jedného veľkého subjektu. Tá bola pôvodne započítaná do roku 2023, no ekonomická aktivita prebehla v roku 2022. Po oprave sa teda deficit za rok 2022 znížil o 115 miliónov eur, no v roku 2023 o rovnakú sumu vzrástol.
„Slovensko vstupuje do druhej polovice dekády s dlhom, ktorý sa nebezpečne približuje k hranici 60 % HDP a podľa aktuálnych odhadov ju už v roku 2025 aj prekročí,“ upozorňuje analytik 365.bankTomáš Boháček.
Podľa neho dlh verejnej správy dosiahol ku koncu minulého roka 77,7 miliardy eur, čo predstavuje nárast o 8,8 miliardy eur. Teda najrýchlejšie tempo zadlžovania od pandémie. Zároveň deficit verejných financií vzrástol na 7,2 miliardy eur, teda o 600 miliónov viac než rok predtým.
Vláda deklaruje zníženie deficitu
Hoci vláda deklaruje ambíciu znížiť v roku 2026 deficit na 4,1 % HDP, RRZ odhaduje reálnejší výsledok okolo 4,6 % HDP. Fiškálna disciplína tak zostáva pod silným tlakom. Dlhodobá udržateľnosť sa podľa rady zlepšila len minimálne, a to o 0,2 % HDP, čo je v prepočte približne 235 miliónov eur.
„Niektoré opatrenia totiž zlepšujú deficit iba dočasne, nie dlhodobo,“ upozorňuje RRZ. Medzi nimi sú daňové amnestie, zmrazenie miezd vo verejnej správe či pozastavenie 13. dôchodkov.
Gašpar pri hlasovaní o rozpočte očakáva 78 hlasov, aj keď podľa jeho slov je možné všetko
Z návrhu rozpočtu vyplýva, že vláda počíta s konsolidačným balíčkom v objeme 2,3 miliardy eur, z ktorých len polovica predstavuje reálne úspory. Zvyšok tvoria presuny alebo jednorazové opatrenia. RRZ uvádza, že 40 % úspor má prísť zo zníženia výdavkov, 30 % zo zvýšenia daní a odvodov a 30 % z legislatívnych zmien. Boháček upozorňuje, že takýto prístup nerieši jadro problému.
Nový fiškálny rámec EÚ
„Zvýšenie daňového zaťaženia nie je dlhodobo udržateľné. Konsolidácia zatiaľ len zmierňuje symptómy, nie príčiny rastúceho dlhu,“ skonštatoval Boháček. Rozpočet na rok 2026 nesie aj viaceré riziká. RRZ identifikovala možné negatívne vplyvy takmer 1 miliardy eur.
Od vyšších výdavkov na obranu, cez deficitné hospodárenie samospráv až po slabší výber daní. Kompenzáciou má byť útlm energetických dotácií, ktoré v minulosti výrazne zaťažili verejné financie.
Pozitívnym prvkom je aj nový fiškálny rámec EÚ, ktorý Slovensko začína implementovať. Ak ho vláda bude dôsledne dodržiavať, mohol by prispieť k dlhodobejšej rozpočtovej disciplíne. Napriek tomu, ako upozorňuje Boháček, rastúce úrokové náklady, ktoré sa do roku 2029 môžu zvýšiť o viac než miliardu eur ročne, postupne zužujú manévrovací priestor vlády.
Zníženie deficitu
Podľa neho by Slovensko muselo znížiť deficit aspoň na 2,5 % HDP, aby stabilizovalo dlh. To však znamená šetrenie alebo dodatočné príjmy v rozsahu 2,5 až 3 miliardy eur ročne. Teda zásadné štrukturálne reformy. Bez nich hrozí, že krajina uviazne v pasci stagnácie.
Vládny balíček pomôže len kozmeticky, udržateľnosť sa podľa rozpočtovej rady zlepší iba nepatrne
„Ak bude vláda pokračovať v súčasnom tempe a spoliehať sa na jednorazové opatrenia, Slovensko riskuje dlhé obdobie slabého rastu a rastúcich úrokových nákladov,“ uzatvára Boháček.
