- aktualizované 19. februára 2024, 14:24
Slovensko opäť predávalo dlhopisy. V pondelkových aukciách štyroch emisií štátnych bondov investori nakúpili slovenské cenné papiere za 567,1 mil. eur. Celkový dopyt pritom dosiahol niečo vyše 1,1 mld. eur.
Aukcie budú pokračovať v utorok nekonkurenčnou časťou, kde budú môcť investori nakúpiť slovenské štátne dlhopisy ešte za 106,7 mil. eur. Vyplýva to z údajov zverejnených Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL).
Navyššie sumy získané predajom dlhopisov
Najvyššiu sumu v pondelkových aukciách štát získal predajom dlhopisov splatných v októbri 2032, a to 185 mil. eur. Druhý najvyšší predaj zaknihovali dlhopisy splatné v júni 2033 v sume 172,1 mil. eur.
So sumou 123 mil. eur nasledovali dlhopisy splatné vo júni 2027. Ďalej to boli ešte dlhopisy splatné v októbri 2047 s predajom v objeme 87 mil. eur. Priemerný ročný akceptovaný výnos sa v závislosti od druhu emisie pohyboval od 3,27 % do 4 %.
Ficova vláda chce podľa SaS pripraviť ešte vyššiu daň pre bohatých a úspešných ľudí. To percento vás riadne prekvapí
„Vidíme, že štátu, resp. agentúre sa opäť podarilo využiť priaznivé trhové podmienky, pričom dokázali efektívne pokryť dopyt trhu po dlhopisoch s dlhou aj kratšou dobou splatnosti,“ komentoval výsledky aukcie analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
Očakávané znižovanie sadzieb ECB
Slovensko tak podľa neho naďalej ťaží najmä z očakávania trhov, ktorí predpokladajú, že vo vývoji cien dlhopisov nastane v najbližších mesiacoch obrat, ktorý bude súvisieť najmä s očakávaným znižovaním sadzieb zo strany Európskej centrálnej banky a pokračujúcim ochladením globálnych ekonomík. To následne bude tlačiť ceny a teda aj zisk aktuálnych dlhopisov vyššie.
Americké akciové indexy sa vrátili k rekordným maximám, ázijské akciové trhy mierili taktiež nahor
Možno tak podľa Kočiša konštatovať, že za vyšším objem predaja, vrátane mimoriadnej aukcie na začiatku februára, môžu stáť najmä trhové podmienky. Treba však tiež dodať, že podstatná je aj cena, za ktorú si vieme požičať. Pohľad na dlhší časový horizont ukazuje, že počas rokov je podľa analytika vývoj negatívny a výnosy našich dlhopisov prekonávajú v eurozóne už len tie talianske, pričom Taliansko nemá povesť práve najzodpovednejšieho člena menového bloku.
Riziková prirážka
Výnosy na gréckych či španielskych dlhopisoch medzičasom už nesú so sebou nižšiu rizikovú prirážku, hoci ešte pred niekoľkými rokmi bol investormi požadovaný výnos na nich v porovnaní s nami aj dvojnásobný.
Máte už len pár hodín na využitie tejto skvelej investičnej príležitosti. Aj takto podvodníci lákajú svoje obete
Od začiatku roka vidíme tiež zvýšenú motiváciu na strane štátu, pretože po decembrovom znížení ratingu Slovenska agentúrou Fitch a nezanedbateľnej možnosti, že k zníženiu ratingu pristúpia v najbližších mesiacoch aj ďalšie agentúry, čo zo strany investorov mohlo znamenať zvýšenie požadovanej rizikovej prirážky voči referenčným nemeckým dlhopisom. Obsluha nášho dlhu by sa tak podľa Kočiša ešte viac predražila a deficitný rozpočet v budúcich rokoch by bol pod ešte väčším tlakom.
„V ostatných dňoch zhoršila Slovensku rating menšia agentúra Scope, ale pri aktuálnej aukcií sme zatiaľ zvýšenie rizikovej prirážky nevideli, trhy tak aspoň zatiaľ nereagovali,“ uviedol analytik.
Dôveryhodnosť Slovenska
V hodnotení dôveryhodnosti Slovenska sa podľa Kočiša môžu vyskytnúť ďalšie trhliny. Na jednej strane je tu nízka miera konsolidácie verejných financií, čo priamo ovplyvňuje aj ich dlhodobú udržateľnosť. K tomu sa teraz pridáva aj reálne ohrozenie, že Slovensko príde o eurofondové zdroje, resp. peniaze z plánu obnovy, čo súvisí s úpravami v trestnom zákonníku a obavami Európskej komisie ohľadne potenciálneho ohrozenia vlády práva na Slovensku.
Dlh Slovenska bude v nasledujúcich rokoch rásť, nákladnejšia bude aj jeho obsluha
Pokračovanie nášho ekonomického rastu je pritom do značnej miery priamo závislé práve na týchto prostriedkoch z EÚ, čo finančné trhy budú musieť do svojich rizikových modelov a očakávaní skôr alebo neskôr započítať.
„Zatiaľ nám výrazne pomáha členstvo v eurozóne, keď investori s vysokou pravdepodobnosťou očakávajú, že dohodnuté pravidlá privedú Slovensko späť na cestu k zodpovednej konsolidácií. V horšom prípade by nás, resp. peniaze investorov, v prípade problémov nakoniec pravdepodobne zachránil stabilizačný mechanizmus Eurosystému. To by však bol pre našu krajinu extrémne bolestivý proces, ktorému sa určite chceme vyhnúť,“ uzavrel Kočiš.
