Slovensko opäť predalo dlhopisy, pričom v pondelňajších aukciách troch emisií štátnych bondov investori nakúpili slovenské cenné papiere za 324 miliónov eur. Celkový dopyt pritom dosiahol 1,1 miliardy eur.
Aukcie budú pokračovať v utorok nekonkurenčnou časťou, kde budú môcť investori nakúpiť slovenské štátne dlhopisy ešte za 64,8 milióna eur. Vyplýva to z údajov zverejnených Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL).
Najvyššiu sumu vyniesli dlhopisy splatné v roku 2024
Najvyššiu sumu v pondelňajších aukciách štát získal predajom dlhopisov splatných v júni 2024, a to 144 miliónov eur pri priemernom zápornom výnose 0,5719 percenta p.a. Celkový dopyt po týchto cenných papieroch dosiahol 309 miliónov eur. V nekonkurenčnej časti aukcie bude ešte investorom k dispozícii 28,8 milióna eur pri priemernej cene 101,5359 percenta.
Slovensko si na kapitálovom trhu požičalo miliardu eur, štát emitoval 30-ročné dlhopisy
Druhý najvyšší predaj zaknihovali dlhopisy splatné v apríli 2036 v sume 104 miliónov eur s priemerným výnosom 0,5353 percenta p.a. Celkový dopyt v tejto aukcii dosiahol 473 miliónov eur. V nekonkurenčnej časti aukcie bude ešte investorom k dispozícii 20,8 milióna eur s priemernou cenou 97,7684 percenta.
Predané dlhopisy za takmer päť miliárd eur
Nasledovali dlhopisy splatné v októbri 2030, ktorých sa predalo za 76 miliónov eur. Priemerný akceptovaný výnos do splatnosti dosiahol 0,0610 percent p.a. Celkový dopyt po týchto cenných papieroch dosiahol 317 miliónov eur.
Štátne dlhopisy stúpli na takmer 49 miliárd eur, majú najvýznamnejší podiel na celkovom objeme
Rovnako tieto dlhopisy bude ARDAL ponúkať v utorok v nekonkurenčnej časti aukcie, a to v objeme 15,2 milióna eur pri priemernej cene 108,3972 percenta. Od začiatku tohto roka do konca septembra sa prostredníctvom aukcií a syndikátneho predaja predali štátne dlhopisy za 4,97 miliardy eur.
Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka situácia v ekonomike v minulom roku a začiatkom tohto roka výrazne zdvihla potreby financovania štátneho rozpočtu. Rapídny nárast výdavkov a výpadok príjmov podľa Horňáka spôsobil, že vláda musela hľadať zdroje financovania na trhoch.
