Vývoj platov v súkromnej sfére na Slovensku za posledné roky zaostáva za susednými krajinami V4. Podľa makroekonomického analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša priemerné platy na Slovensku síce v posledných rokoch v nominálnom vyjadrení rástli slušným tempom, ale z veľkej časti sa na tomto raste podieľali viacnásobné valorizácie platov v štátnej sfére.
Slováci dostanú z hrubej mzdy iba 51 percent
Medzi rokmi 2016 až 2023 v porovnaní so susedmi rástli naše platy v súkromnom sektore menej ako polovičným tempom.
Na základe daňového reportu spoločnosti Forvis Mazarsčistá mzda v súkromnom sektore na Slovensku od roku 2016 stúpla o 40 %, zatiaľ čo v ostatných krajinách V4 to bolo medzi 84 % až 90 %. Poľsko a Maďarsko zaznamenali výrazný rast HDP, čo sa odzrkadľuje aj v ich ekonomickej výkonnosti.
Rast platov nestačil inflácii a v júni sa spomalil, zamestnanosť sa však zvýšila v šiestich odvetviach
„Zamestnanci v súkromnej sfére na Slovensku dostanú zo svojej superhrubej mzdy iba 51 %. V Poľsku je to 57 % a v Maďarsku 59 % a v Česku 61 %. Možno teda konštatovať, že máme najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie z krajín V4,“ uvádza analytik Kočiš. Podľa jeho slov tiež stagnujúca konvergencia k priemeru EÚ-27 nepridáva na optimizme.
Najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie
Odborník upozorňuje, že Slovensko a Česko v ostatných rokoch v konvergencii ekonomického výkonu k priemeru EÚ stagnovali, pričom dynamika HDP Poľska a Maďarska bola výrazne lepšia.
Daňové a odvodové zaťaženie na Slovensku je teda vyššie ako u našich susedov, čo má negatívny vplyv na čistú mzdu zamestnancov. Tento faktor, spoločne s absenciou výrazného ekonomického rastu a potrieb konsolidácie verejných financií, môže podľa Kočiša v budúcnosti ešte zväčšiť mzdový rozdiel v neprospech Slovenska.
Ako efektívne pracovať s osobnými financiami a správne nastaviť rodinný rozpočet? Rady od odborníka na financie
Ako riešenie vidí výraznejšie zameranie sa na podporu znalostnej ekonomiky. Investície do vzdelávania, výskumu a vývoja, ako aj efektívna implementácia nových technológií do výrobných procesov, môžu pomôcť zvýšiť pridanú hodnotu produkcie, a tým aj konkurencieschopnosť a mzdovú úroveň v krajine.
Nízka atraktivita podnikateľského prostredia
Slovensko okrem toho zaostáva aj v atraktivite podnikateľského prostredia, čo je kľúčové pre ďalší rast miezd a celkovú prosperitu krajiny.
„Zníženie konkurencieschopnosti prostredia sa prejaví aj v nižších mzdách, respektíve v ich pomalšom raste. Už teraz je Slovensko v rámci World Competitiveness Ranking-u na 53. mieste, zatiaľ čo Maďarsko obsadzuje 46. a Poľsko 43. priečku. Česko je lídrom regiónu, pričom z pohľadu konkurencieschopnosti je na 18. mieste,“ varuje analytik Slovenskej sporiteľne.
Dávku v nezamestnanosti poberalo počas júna viac ako 35-tisíc Slovákov, oproti máju počet poberateľov stúpol
Kľúčovými výzvami pre Slovensko teda podľa jeho slov zostáva podpora súkromného sektora a cieľavedomá práca na pritiahnutí talentov, ktoré budú nevyhnutné pre ďalší ekonomický rast a zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov.
