Výkon slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku 2025 medziročne aj medzikvartálne vzrástol. Tempo rastu však bolo najslabšie od konca roka 2022.
Hrubý domáci produkt (HDP) v stálych cenách bez sezónneho očistenia stúpol o 0,4 %, čo predstavuje spomalenie oproti prvému štvrťroku, keď rast dosiahol 0,9 %. Vyplýva to z rýchleho odhadu Štatistického úradu SR.
Kľúčový bol domáci dopyt
Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP medziročne zvýšil o 0,6 % a oproti predchádzajúcemu štvrťroku zaznamenal len mierny nárast o 0,1 %. Objem HDP v bežných cenách dosiahol 34,4 miliardy eur, čo je medziročne o takmer 1,7 miliardy eur viac.
Príjmy štátneho rozpočtu narástli, vláda však podľa analytikov míňa ako zbesilá a úroky z dlhu sú vyššie o 40 percent
V prepočte do stálych cien sa vytvoril produkt v hodnote 26,2 miliardy eur, pričom medziročný rast predstavoval len necelých 100 miliónov eur.
Na strane pozitívneho vývoja stála najmä domáca spotreba a investície. Domáci dopyt tak naďalej zohrával kľúčovú úlohu pri udržiavaní ekonomického rastu, zatiaľ čo externé faktory, ako napríklad zahraničný dopyt, mali utlmený príspevok.
Fiškálna konsolidácia vlády
Analytik Slovenskej sporiteľneMatej Horňák upozornil, že negatívny výkon mohol byť opätovne spôsobený narušením štandardného cyklu tvorby zásob, ktoré už niekoľko kvartálov výraznejšie ovplyvňujú čísla HDP.
Dodal, že výrazne negatívny príspevok očakáva pri zahraničnom dopyte, ktorý trpí v dôsledku napätia v medzinárodnom obchode. Podľa neho je priemysel, najmä odvetvie výroby áut, jednou z najviac zasiahnutých oblastí hospodárstva.
Horňák tiež upozornil na plánovanú fiškálnu konsolidáciu vlády pre rok 2026. Tá by mohla mať tlmiaci dopad na hospodársku aktivitu. Naopak, nemecký fiškálny balík by mohol priniesť isté pozitívne efekty, najmä v oblasti domáceho dopytu.
Rast ekonomiky sklamal
Analytik UniCredit BankĽubomír Koršňák konštatoval, že rast slovenskej ekonomiky v prvej polovici roka sklamal a že dopady fiškálnej konsolidácie, ktorá výrazne zvýšila daňové zaťaženie ekonomiky a zaťažila domáci súkromný sektor, citeľne tlmia ekonomický rast. Dodal, že kľúčový priemysel sa od druhého štvrťroka musí vyrovnávať so zvýšeným clami pri vývoze na americký trh.
Koršňák očakáva, že ekonomický rast by sa mohol od leta postupne obnovovať, no zásadnejšie zrýchlenie zatiaľ neočakáva. Predpokladá tiež revíziu odhadu celoročného rastu slovenskej ekonomiky z pôvodných 1,1 % na 0,8-0,9 % v dôsledku slabšieho výkonu v prvej polovici roka.
Podľa Koršňáka by nižšie úroky a reštart verejných investícií mohli postupne podporiť ekonomiku, avšak dlhodobé problémy pri realizácii verejných investícií predstavujú riziko, ktoré môže presunúť pozitívne efekty do budúceho roka.
