Takmer každý desiaty dlžník so záväzkami po splatnosti nemá prostriedky ani na základné životné potreby.
Šestnásť percent dlžníkov, teda ľudí s neuhradenými splátkami svojich úverov a ďalšími záväzkami po splatnosti, si môže zo svojho príjmu nakúpiť iba najlacnejšie a najnutnejšie jedlo a oblečenie. Ôsmim percentám nezostanú peniaze ani na tieto základné potreby. Vyplynulo to z prieskumu finančnej situácie slovenských domácností, ktorý si nechala urobiť spoločnosti Kruk Česká a Slovenská republika.
Ako uvádza prieskum, 21 % slovenských dlžníkov má neuhradené záväzky v celkovej výške presahujúcej mesačný príjem ich domácnosti. Dvadsaťsedem percent dlžníkov dokonca uviedlo, že si celkovú výšku svojich neuhradených záväzkov ani nepamätá. Slováci si najčastejšie požičiavajú na nákup trvanlivého tovaru a rekonštrukciu alebo zaobstaranie bytu či domu.
Vplyv na rodinu
Prieskum tiež ukázal, že dlhy a súvisiace problémy s domácim rozpočtom sú zdrojom rodinných konfliktov, ku ktorým dochádza najčastejšie práve u dlžníkov. Tí sa tiež častejšie rozhodujú, čo sa týka financií, poza chrbát svojho partnera. Zdrojom konfliktov kvôli finančnej situácii sú spravidla výdavky na nepotrebné veci a skrývanie informácií o výdavkoch pred partnerom.
„Dlhy zásadne ovplyvňujú náš partnerský a rodinný život. V domácnostiach dlžníkov sú problémy s domácim rozpočtom podstatne častejšie zdrojom konfliktov a tento trend je ešte výraznejší v domácnostiach mladších ľudí a rodinách s väčším počtom členov. Viac než štvrtina respondentov s nesplatenými záväzkami uviedla, že ku konfliktom kvôli financiám dochádza v ich domácnosti najmenej raz mesačne,“ hovorí Jana Žaludová, tlačová hovorkyňa spoločnosti Kruk.
Slováci aj sporia
Úspory, najčastejšie v podobe hotovostného vkladu v banke alebo na sporiacom účte, majú dve tretiny respondentov. V prípade dlžníkov je to však len o niečo viac než polovica, zatiaľ čo u nedlžníkov ide o štyri pätiny respondentov. Častejšie majú úspory muži než ženy a všeobecne ľudia s vysokoškolským vzdelaním či s maturitou.
V celkovej výške do trojmesačného príjmu má úspory 33 % respondentov, medzi trojmesačným a ročným príjmom má nasporených tretina oslovených. Osmina domácností má dokonca úspory vo výške viac než jedného ročného príjmu.
