Rada pre rozpočtovú zodpovednosť návrh výdavkových stropov víta, má však svoje pripomienky

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Financie, počítať,
thinkstock

Avizovaný zámer ministra financií zaviesť výdavkové stropy do praxe od roku 2022 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) víta. K návrhu má však aj svoje pripomienky. Nepozdáva sa jej napríklad nastavenie dlhých časových rámcov pri korekcii odchýlenia od výdavkových stropov, čím by sa jednotlivé vlády mohli v podstave vyhnúť následkom svojho nadmerného míňania. Rada tiež navrhuje predĺžiť záväzné limity na štyri roky a stanoviť, aby vyhodnocovanie ich dodržiavania vykonávala nezávislá inštitúcia.

Návrh ministerstva financií totiž predpokladá, že korekcia odchýlenia by mala nastať až v druhom roku po identifikovaní odchýlky, pričom by bola korigovaná postupne počas troch rokov. „Týmto spôsobom by podľa názoru Rady došlo k výraznému oneskoreniu, pričom v dôsledku politického cyklu by sa vláda, počas ktorej dôjde k odchýleniu, mohla korekcii úplne vyhnúť,“ tvrdí k návrhu ministerstva rozpočtová rada, ktorá tiež považuje stanovenie záväzných limitov výdavkov na dva roky za príliš krátky horizont, čo znižuje účinnosť navrhnutého mechanizmu. „Rada sa stotožňovala s pôvodným návrhom ministerstva, ktorý uvažoval so štvorročným záväzným limitom korešpondujúcim s volebným obdobím,“ dodáva.

Treba nezávislú štúdiu

Pre dostatočnú účinnosť výdavkových limitov je pritom podľa rady nevyhnutné, aby vyhodnocovanie ich dodržiavania, vrátane identifikovania odchýlky a spúšťania korekčných mechanizmov vykonávala nezávislá inštitúcia. „Nemala by sa zopakovať situácia ako pri už existujúcom pravidle o vyrovnanom rozpočte, ktoré sa ukazuje ako málo účinné, keď o jeho plnení rozhoduje ministerstvo financií, resp. vláda, ktoré sú v tejto veci v priamom konflikte záujmov,“ uvádza RRZ.

Rozpočtová rada očakáva v nasledujúcich mesiacoch, aj vzhľadom na aktuálnu zložitú situáciu, v ktorej sa verejné financie nachádzajú, v súvislosti s návrhom výdavkových stropov intenzívnu diskusiu počas krátkeho obdobia. „RRZ je v tomto smere pripravená na intenzívnu spoluprácu s Ministerstvom financií s cieľom vytvoriť čo najkvalitnejší mechanizmus výdavkových stropov. Bolo by vhodné, aby zámer vytvoriť a implementovať záväzné výdavkové stropy potvrdila v ďalšom kroku aj vláda vo forme oficiálneho materiálu s vytýčením záväzných termínov a úloh pre jednotlivé rezorty,“ konštatuje vo svojom stanovisku rada.

Odmena za reformy

Výdavkové stropy, s ktorých zavedením počíta aj už vyše osemročný ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, by mohli byť realitou už v budúcom roku. Minister financií Eduard Heger totiž na štvrtkovej tlačovej konferencii uviedol, že predpokladá ich zavedenie už v prvej polovici roka 2021 s tým, že prvýkrát by boli reálne uplatnené v roku 2022. Ako dodal, na každý rok tak bude stanovená absolútna suma výdavkov v eurách, ktorú bude musieť vláda dodržať. Ak bude štát generovať vyššie príjmy, všetky nadpríjmy sa „odložia“ na horšie časy. Súčasťou koncepcie výdavkových stropov má pritom byť aj „odmena“ za štrukturálne reformy. V praxi by to znamenalo, že po zavedení opatrení, ktoré v budúcnosti prinesú lepšie hospodárenie štátu, bude môcť vláda výdavkové limity o pozitívne rozpočtové vplyvy prijatých reforiem navýšiť.

So zavedením výdavkových stropov počíta už spomínaný ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý bol prijatý ešte v roku 2011 a účinný od marca 2012. Nasledujúcich viac ako šesť rokov však vláda žiadne aktívne kroky k zavedeniu výdavkových limitov neurobila. Prvý náznak možného naplnenia litery ústavného zákona prišiel až v roku 2018, keď ministerstvo financií pod vedením súčasného guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra oznámilo otvorenie odbornej diskusie o výdavkových stropoch. Už vtedy však priznal, že tak skoro zavedené nebudú a bude potrebné ich roky testovať na reálnych dátach.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie RRZ Rada pre rozpočtovú zodpovednosť