Predčasné dôchodky stáli Slovensko 1,5 miliardy eur, rozpočtová rada vidí problém v nesystémovej valorizácii.
Predčasný odchod do dôchodku sa v rokoch 2023 a 2024 stal pre tisíce Slovákov mimoriadne výhodným. Analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozorňujú, že kombinácia nevhodne nastavených pravidiel a rekordnej inflácie spôsobila, že noví predčasní dôchodcovia získali trvalý bonus vo výške 110 až 160 eur mesačne.
Výsledkom bol rekordný záujem. Počet nových poberateľov predčasných dôchodkov vyskočil na 61-tisíc, teda 2,5-krát viac než v rokoch 2021 a 2022. „Motivácia odísť do predčasného dôchodku v roku 2023 a 2024 bola vysoká, čo viedlo k vážnemu poškodeniu na trhu práce,“ uvádzajú analytici RRZ.
Citeľný výpadok pracovnej sily
Prvým problémom bol mechanizmus tzv. prvej valorizácie, ktorá v čase vysokej inflácie umelo zvyšovala výšku novopriznaných dôchodkov. Druhým faktorom bolo príliš voľné nastavenie podmienok pre odchod do penzie po 40 odpracovaných rokoch. Spolu vytvorili situáciu, kedy bolo pre ľudí výhodnejšie odísť z práce skôr, aj keď to znamenalo citeľný výpadok pracovnej sily.
11 mýtov o dôchodkoch. Siedmy odpovedá na otázku, či na aspoň minimálny stačí odpracovať 15 rokov
Najviac zasiahlo priemyselnú výrobu, obchod či dopravu, pričom v roku 2024 chýbalo na trhu práce v priemere 22-tisíc ľudí mesačne. Tento výpadok bude citeľný až do roku 2027 a úplne zmizne až o šesť rokov neskôr. Firmy sa ich odchod snažili nahradiť cudzincami či agentúrnymi zamestnancami, no podľa RRZ sa im to nepodarilo.
Výrazná záťaž aj pre verejné financie
Negatívne dôsledky však nekončia pri pracovnom trhu. Predčasné dôchodky znamenajú aj výraznú záťaž pre verejné financie. Do roku 2031 sa dodatočné výdavky odhadujú na 897 miliónov eur, zatiaľ čo výpadok príjmov z daní a odvodov dosiahne 776 miliónov eur.
Úspory na iných dávkach, ako nemocenské či dávky v nezamestnanosti, to dokážu kompenzovať len okrajovo. Celkový čistý negatívny dopad tak predstavuje približne 1,5 miliardy eur, čo trvalo zvýši hrubý dlh Slovenska o 1 % HDP. Najväčší nápor pocíti Sociálna poisťovňa, ktorá musí vyplácať vyššie dôchodky a zároveň stráca poistné príjmy.
Dôchodky môžu byť pre štát problém, výdavky na ich vyplácanie rastú mimoriadne rýchlym tempom
Analytici zdôrazňujú, že ide o systémový problém. „Zvýšený počet žiadostí o predčasný dôchodok nemožno pripísať len uvoľneniu podmienok, ale najmä štedrej prvej valorizácii, ktorá v čase rekordnej inflácie spôsobila neprimerané navýšenie penzií,“ konštatuje RRZ. Tento nesystémový prvok, zavedený ešte v roku 2004, narúša podľa odborníkov spravodlivosť systému a vytvára generačné rozdiely len na základe načasovania odchodu do penzie.
Podľa RRZ by riešením bolo úplné zrušenie prvej valorizácie pri priznávaní dôchodkov a lepšie prepojenie výpočtu penzií s infláciou. Ak sa tak nestane, systém môže byť v budúcnosti vystavený ďalším podobným šokom, ktoré neúmerne zaťažia verejné financie aj trh práce.
