Ku kritike návrhu novely zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu, ktorým chce dať rezort financií bankám povinnosť štátu poskytovať údaje o účtoch právnických osôb a podnikateľov, sa pridala SOPK aj Klub 500. Na zavedenie tejto povinnosti nevidia dôvod.
Plošné poskytovanie bankových údajov štátnym úradom je porušením bankového tajomstva, ale aj zásadným narušením súkromia. A to paradoxne v čase prijatia prísnej európskej ochrany osobných údajov GDPR. Tvrdia to predstavitelia SOPK a Klubu 500 v spoločnom vyhlásení v súvislosti s návrhom novely zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu, ktorým chce rezort financií zaviesť bankám povinnosť poskytovať finančnej správe a ministerstvu financií okrem iného údaje o všetkých transakciách na účtoch právnických osôb a podnikateľov.
Štát už podľa podnikateľov informácie má
Štát, ktorý návrh obhajuje bojom proti daňovým únikom, má pritom podľa oboch organizácii už v súčasnosti prostredníctvom finančnej správy dostatočné nástroje napríklad v podobe kontrolného výkazu DPH, prípadne má ďalšie možnosti získavania informácií o každom daňovníkovi formou daňového konania „Absolútne nevidíme dôvod na zavedenie takéhoto oprávnenia, naviac aj vo vzťahu k ministerstvu. Sme zásadne proti tomuto návrhu. Podľa našich informácií nikde v Európskej únii nemajú ministerstvá financií plošný prístup k údajom na bankových účtoch osôb,“ uviedol predseda Klubu 500 Vladimír Soták.
Štátni úradníci by podľa SOPK a Klubu 500 mali po zavedení novej povinnosti pre banky prístup k informáciám nielen o obchodných spoločnostiach, ale aj o politických stranách, cirkvách a náboženských spoločnostiach, samospráve, občianskych združeniach či odborových organizáciách „Sú to aj informácie týkajúce sa politickej príslušnosti, príslušnosti k odborovej organizácii, o náboženskom presvedčení, ale napríklad aj o zdravotnom stave, či nákupných zvyklostiach občanov, po spustení systému e-kasa,“ doplnil predseda SOPK Peter Mihók. Tým by sa podľa neho bezprecedentne zasiahlo do základných práv a slobôd a zvýšilo by sa riziko zneužitia.
Hrozí nárast čiernej ekonomiky ?
Navyše, plošné poskytovanie bankových údajov štátu by mohlo mať presne opačný účinok, ako si od neho rezort financií sľubuje. Podľa podnikateľov totiž hrozí nárast objemu čiernej ekonomiky, keďže subjekty, ktoré doposiaľ obchádzali zákon, ho budú obchádzať ešte vo väčšej miere. Za problém tiež označili fakt, že toto opatrenie sa má týkať iba slovenských bánk a pobočiek zahraničných bánk na Slovensku. „Nebude sa týkať zahraničných bánk. Ďalším dôsledkom bude, že časť finančných tokov sa prirodzene presmeruje do zahraničia,“ upozorňuje Soták.
Podnikatelia sa tak pridali ku kritike návrhu, ktorý medzičasom odmietla aj Slovenská banková asociácia a žiadala návrh novely kompletne stiahnuť. Predložený návrh totiž podľa bankovej asociácie nešpecifikuje presné požiadavky štátnych úradov, mechanizmy kontroly a ani preukazovanie účelu použitia týchto údajov. Opozičná SaS pritom vyhlásila, že ak návrh prejde v súčasnej podobe, napadne ho na Ústavnom súde SR.
Čítajte aj:
Aktualizované: Národniari chcú podporiť slovenské potraviny, navrhujú osobitný odvod pre obchodné reťazce
Formulácia novej povinnosti pre banky je pritom v návrhu novely pomerne jednoduchá. V podstate hovorí o tom, že banky sú povinné elektronicky raz ročne poskytovať na základe písomnej žiadosti ministerstvu financií a finančnej správe údaje o záležitostiach klientov, ktorí sú právnickými osobami alebo podnikateľmi, a ktoré sú predmetom bankového tajomstva.
Štátu by tak museli banky posielať údaje o právnických osobách a živnostníkoch, ako sú obchodné meno, číslo účtu, dátum založenia či zrušenia účtu vrátane všetkých operácií vykonaných na účte s identifikačnými údajmi platieb, dátumom a časom realizácie.
