Nie raz vypĺňate príkaz na úhradu cez internetbanking zbrklo a rýchlo. Stačí preklep alebo malá nepozornosť a peniaze pošlete na nesprávny účet. Ak prostriedky pošlete na neexistujúci účet, je to ten lepší prípad. Peniaze sa vám vrátia nazad.
Horšie ale je, ak pošlete peniaze na účet, ktorý reálne existuje a klient „XY“ ho používa. Šanca na vrátenie peňazí z cudzieho účtu existuje, avšak proces je zložitejší.
Banku kontaktujte čím skôr
Ak totiž majiteľ účtu dobrovoľne nespolupracuje, nezostáva poškodenému podľa finančného analytika OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika nič iné, len vymáhať si peniaze súdnou cestou.
Avšak ešte predtým PR manažérka 365.bank Linda Gáliková odporúča, aby sa poškodený čím skôr obrátil na svoju banku, ktorá na základe toho preverí stav spracovania platby. Pokiaľ platba ešte nebola odoslaná z banky, je možné ju stornovať a obratom tak vrátiť na účet klienta.
V prípade, že platba už bola odoslaná z banky, vrátenie peňazí závisí podľa Gálikovej od vôle protistrany. Vo všeobecnosti treba postupovať tak, že ako prvé klient požiada svoju banku o sprostredkovanie vrátenia platby. Banka príjemcu preverí prijatie danej platby a pokiaľ je tento účet ešte otvorený, požiada jeho majiteľa, aby dal súhlas na vrátenie platby.
„Peniaze však môžu byť vrátené klientovi len v prípade, že príjemca platby na to dá súhlas. Z našich skúseností je podiel prípadov, kedy človek získal svoje peniaze späť, viac ako polovica,“ skonštatovala Gáliková.
Banka dá poškodenému údaje o príjemcovi
Poslednou možnosťou pred súdom je ešte to, že si prostriedky bude poškodený vymáhať sám priamo u prijímateľa platby. „Ak príjemca platbu nevráti, tak platiteľ môže požiadať o sprostredkovanie žiadosti o vydanie identifikačných údajov príjemcu,“ povedala hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková s tým, že to umožňuje zákon o bankách.
Banka klienta, ktorý dostal prostriedky omylom, požiada o vrátenie platby. Taktiež ho informuje aj o tom, že ak peniaze nevráti do siedmich kalendárnych dní, potom v súlade so zákonom oznámi jeho identifikačné údaje poškodenému. Ten si následne môže vymáhať platbu v občianskoprávnom konaní.
IBAN pravdepodobnosť omylu znížil
Po prechode na číslo účtu vo formáte IBAN je podľa hovorkyne Slovenskej sporiteľne Marty Cesnakovej už v praxi veľmi nízka pravdepodobnosť, že pri preklepe jedného čísla v čísle účtu alebo výmene dvoch čísiel medzi sebou, by daný IBAN bol správny.
Číslo IBAN musí spĺňať isté pravidlá a nie akékoľvek číslo môže byť použité ako číslo účtu. Čiže preklepnutím jedného čísla bude IBAN s najväčšou pravdepodobnosťou chybný a systém to okamžite rozozná, upozorní zadávateľa platby na nesprávny formát IBAN čísla a nedovolí odoslať platbu na takéto číslo.
Súdne poplatky sú vysoké
Súdna cesta je však podľa Búlika zložitá a najmä zdĺhavá, preto je na zváženie, či sa do sporu púšťať kvôli malej sume. Náklady totiž navyšujú aj poplatky bánk za sprostredkovanie. Pohybujú sa v rozpätí od 10 do 20 eur. Vyhnúť sa im môžete vtedy, ak sa platba uskutočnila v rámci jednej banky.
Súdne poplatky sú tiež vysoké, štandardne 6 % z vymáhanej sumy, v prípade upomínacieho konania polovica, minimálne však 16,5 eura. „Ak však máte dostatočnú trpezlivosť, šanca na výhru v súdnom spore je vysoká, keďže nezákonné obohatenie viete jednoznačnej dokázať na základe výpisu z banky a súd môže priznať aj náhradu trov konania vrátane zastupovania právnikom,“ dodal Búlik.
