Predseda Výboru pre financie a rozpočet Ján Blcháč (Hlas-SD) odmieta, že by sa Slovensko blížilo ku gréckej ceste ako to odznelo po stredajšom Výbore NR SR pre financie a rozpočet.Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) sa zároveň pýta, prečo až teraz prichádza s kritikou, keď už aj za rok 2022 išiel štátny dlh rapídne hore.
Modernizácia zákona o rozpočtovej zodpovednosti
Dlhová brzda bola prijatá v roku 2011 a v tom čase priniesol množstvo pozitív, ale popritom spojil tvorbu nového dlhu s jeho financovaním. Práve Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity má na starosti správu dlhu a jeho financovanie a už pred desiatimi rokmi sme prišli s tým, že je potrebné tento zákon novelizovať, zmodernizovať a zohľadniť tie podmienky, ktoré sa aj na finančných trhoch ako aj v Slovenskej republike výrazným spôsobom zmenili.
Zákon je podľa Bytčáneka postavený na výpočte. „To znamená, všetky záväzky, ktoré Slovenská republika má a všetky peniaze, ktoré si požičiame na finančných trhoch, a nerozlišuje či tieto finančné prostriedky boli minuté a spotrebované, alebo či zostali vo forme rezerv, čo komplikuje správu štátneho dlhu,“ vysvetľoval v súvislosti s témou modernizácie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Veľká väčšina problémov, ktoré máme pri praktickej správe štátneho dlhu by sa podľa predsedu ARDAL-u vyriešila, pokiaľ by sme novelou tohto ústavného zákona zmenili sledovanie hrubého dlhu na čistý. „Otázka tvorby dlhu do budúcnosti je záležitosť politikov a politických rozhodnutí,“ dodal.
Vláda neplní sankciu dlhovej brzdy
Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ),Ján Tóth, hovoril o tom, ako sa darí vláde konsolidovať dlh. „Čo sa týka samotných sankcií dlhovej brzdy, domnievame sa, že vláda neplní sankciu dlhovej brzdy. Teda, že by mala pripraviť také opatrenia, aby sa dlh v tomto niekoľkoročnom horizonte začal zmenšovať,“ uviedol.
Podľa odborníka prístup k sankciám dlhovej brzdy je príliš formálny. Zároveň opatrenia, ktoré boli doteraz prezentované, nesmerujú k tomu, aby sa nám dlh nevzďaľoval od horného pásma dlhovej brzdy.
Apelujeme na to, aby keď sa konsoliduje, tak sa nerozrieďovali opatrenia, aby sa neprijímali nové legislatívne výdavkové opatrenia, ktoré len znamenajú, že musíme o to viac konsolidovať. Aby konsolidácia bola trvalého a nie dočasného charakteru. A aby bola zameraná hlavne na tie oblasti, ktoré neublížia nášmu ekonomickému rastu do budúcnosti.
Predseda RRZ hodnotí rok 2024 ako premárnený, čo sa týka trvalej konsolidácie. „Až v tomto roku vidíme, že ten balíček naozaj pomohol, ale pomohol neskoro a nedostatočne. Pokiaľ by sme ďalej nekonsolidovali, to by znamenalo smerovanie na grécku cestu, ktoré by mohlo byť za 1-2 volebné obdobia,“ vyhlásil.
Podľa podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), Jaroslava Ivanča technické riadenie dlhu je veľmi štandardné a spĺňa hlavné parametre. „Problém nie je samotné riadenie dlhu, problém je deficitné hospodárenie štátu, ktoré zvyšuje náklady na riadenie dlhu,“ hovorí Ivančo s tým, že takýmto spôsobom stále viac peňazí platíme za to, aby sme dokázali deficitné hospodárenie štátu vyrovnávať cez „kešové“ peniaze. „Deficitné hospodárenie štátu je na strane politikov, pretože oni nastavujú parametre ekonomiky, prostredníctvom kľúčového nástroja – štátneho rozpočtu,„ uviedol tiež Ivančo.
Nie sme na gréckej ceste
Predseda Výboru pre financie a rozpočet Ján Blcháč (Hlas-SD) odmieta, že by sa Slovensko blížilo ku gréckej ceste. „Keď sa pozriete na dlh Grécka, ktorý sa pohybuje na úrovni 150 percent HDP, my sme na 60 až 65 percentách,“ uviedol s tým, že konsolidácia, ktorá je často predmetom ostrej kritiky, je potrebná a prináša svoje ovocie.
„Rada pre rozpočtovú zodpovednosť kritizuje to, že v minulom roku bola správa predložená do parlamentu s nedostatočnými opatreniami. Ja som sa pýtal pána predsedu RRZ, že prečo teraz prichádza s touto kritikou, keď už aj za rok 2022 táto správa nebola vôbec predložená a už vtedy išiel dlh rapídne hore,“ upozornil Blcháč a potvrdil tiež, že v treťom konsolidačnom balíčku bude väčší podiel konsolidácie na výdavkovej strane.
Zníženie príspevkov pre matky na materskej?
„To, čoho sme sa najviac obávali sú tri oblasti, na ktoré by vláda nemala siahnuť – druhý pilier, DPH a dane z práce. Dnes vieme, že sa síce neznižujú odvody do druhého piliera – dá sa povedať, že to najhoršie opatrenie sa nestane, avšak dozvedeli sme sa, že znížia príspevky pre matky na materskej,“ uviedol po výbore poslanec Štefan Kišš (Progresívne Slovensko).
Ako ďalej vysvetlil, pre matky na materskej štát nebude odvádzať príspevok do druhého piliera, ale celý ten príspevok, ktorý ide na ich dôchodkové sporenie pôjde do prvého piliera, teda do sociálnej poisťovne. „Tým si vláda vytvára väčší vankúš na svoje míňanie, namiesto toho, aby viac šetrila na dôchodky týmto matkám,“ hovorí Kišš.
„Premiér poprel zvýšenie základnej sadzby na DPH, dnes ale vieme, že sa budú zvyšovať niektoré parciálne sadzby….Plánujú zvýšiť odvody, nevieme presne ktoré,“ uviedol ďalej poslanec PS. Týkajú sa vraj zdravotných aj sociálnych odvodov, čo na konci dňa má znamenať vyššie zdanenie práce pre podnikateľov a zamestnancov.
