NR SR neodsúhlasila návrh protokolu, na základe ktorého sa mali zmeniť zakladajúce dokumenty banky.
Slovenský parlament neodsúhlasil protokol, na základe ktorého by sa mali zmeniť zakladajúce dokumenty Medzinárodnej investičnej banky (MIB). Návrh na vyslovenie súhlasu s Protokolom o zmene a doplnení dohody o založení MIB a jej štatútu totiž pri stredajšom popoludňajšom hlasovaní podporilo iba 74 poslancov. Vláda pritom tento materiál schválila ešte pred vyše dvoma rokmi. Predložila ho až teraz, po odsúhlasení všetkými členskými krajinami MIB. Dôvodom zmeny zakladajúcich dokumentov MIB podľa rezortu financií malo byť, že od vzniku banky v roku 1970 boli iba kozmeticky upravené v roku 1990. Boli vypracované za odlišných okolností a nezodpovedajú súčasnej medzinárodnej a národnej politicko-ekonomickej realite.
Meniť sa mala riadiaca štruktúra
Medzi kľúčové zmeny navrhované v zakladajúcich dokumentoch banky patrilo podľa rezortu financií zavedenie trojúrovňovej riadiacej štruktúry podľa príkladu iných medzinárodných finančných inštitúcií a zmena systému hlasovania tak, aby bral do úvahy rôzne podiely členských krajín v splatenom základnom imaní banky a zároveň ochraňoval záujmy malých akcionárov. Ministerstvo navrhovalo zmeny podporiť najmä vzhľadom na relatívne silnú pozíciu Slovenska v Rade MIB v porovnaní s inými medzinárodnými finančnými inštitúciami a tiež pre zloženie členských krajín. „Viaceré predstavujú vysoko zaujímavé trhy pre slovenské hospodárske subjekty,“ píše sa v materiáli rezortu financií. Okrem Slovenska sú pritom členmi MIB Česká republika, Rusko, Vietnam, Mongolsko, Kuba, Bulharsko a Rumunsko.
Dobré postavenie Slovenska v rámci MIB podčiarkuje aj skutočnosť, že Bratislava je prvým miestom mimo Ruska, kde má vzniknúť kancelária banky. Slovensko je tiež trhom, kde MIB ešte v roku 2014 emitovala prvýkrát dlhopisy mimo Ruska. Zaujímavosťou je aj fakt, že koncom minulého roka sa vláda prostredníctvom ministra financií Petra Kažimíra rozhodla na post podpredsedu MIB nominovať vtedajšieho opozičného politika Jozefa Kollára. Ako dôvod ministerstvo financií vtedy uviedlo dlhoročné skúsenosti Kollára na vysokých riadiacich funkciách finančného a bankového sektora. Kollár pôsobil v stranách SaS a Skok.
Pomery sa nemenia ani v ďalšej banke
Poslanci takisto neodsúhlasili ani protokol, ktorým sa mali zmeniť pomery v ďalšej medzinárodnej banke so sídlom v Rusku, a to v Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce (MBHS). Na základe tohto protokolu sa mali prerozdeliť podiely členských krajín na upísanom základnom kapitáli po vystúpení Maďarska a Kuby z banky. Tento protokol podporilo iba 73 poslancov. Pôvodný upísaný základný kapitál banky v sume 400 mil. eur mal byť zachovaný a medzi aktuálne členské krajiny sa mal prerozdeliť pomerne podľa veľkosti ich podielov v splatenom základnom kapitáli. Podiel Slovenska na upísanom základnom kapitáli sa tak mal zvýšiť zo 6,00 % na 6,67 %. Členskými krajinami MBHS sú v súčasnosti Bulharská republika, Česká republika, Vietnamská socialistická republika, Mongolsko, Poľská republika, Ruská federácia, Rumunsko a Slovenská republika.
