Na Slovensku sa osobný bankrot stal dostupným riešením pre čoraz viac zadlžených ľudí, no prax ukazuje, že tento nástroj sa využíva aj spôsobom, ktorý zákonodarcovia pôvodne nezamýšľali. Každý, kto nie je schopný viac ako 180 dní splácať aspoň jeden zo svojich záväzkov, môže požiadať o oddlženie – buď formou konkurzu, alebo prostredníctvom splátkového kalendára.
Hoci konkurz má slúžiť najmä ľuďom bez majetku alebo v ťažkej životnej situácii, čoraz častejšie oň žiadajú aj dlžníci v produktívnom veku s pravidelným, dokonca nadštandardným príjmom.
Väčšina prípadov končí bez úhrady
Podľa dostupných štatistík sa až 97 % prípadov osobného bankrotu končí s nulovým výťažkom pre veriteľov. Znamená to, že drvivá väčšina dlhov zostáva nevyplatená, zatiaľ čo dlžníci sa svojich záväzkov zbavujú rýchlo a bez reálneho finančného postihu. Tento trend otvára diskusiu o zneužívaní inštitútu osobného bankrotu.
Osobné bankroty rastú a zasahujú aj celé rodiny, z demografického pohľadu sa objavil nový trend
Ako upozorňuje prezident Asociácie inkasných spoločností (ASINS)Martin Musil, systém by mal lepšie rozlišovať medzi tými, ktorí sa do problémov dostali bez vlastného pričinenia, a tými, ktorí ho využívajú ako pohodlnú skratku k zbaveniu sa dlhov.
„Keď niekto požiada o osobný bankrot, mal by sa najprv podrobiť osobnému auditu,“ hovorí Musil. Malo by sa podľa neho preveriť, aké má dlhy, príjmy, majetok, výdavky a či sa naozaj nachádza v ťažkej životnej situácii. Dôkazové bremeno by mal niesť samotný dlžník.
Splátkový kalendár ako alternatíva
Podľa Musila by dlžník nemal mať možnosť sám si vybrať, či sa oddlží konkurzom alebo splátkovým kalendárom. O vhodnej forme by mal rozhodovať súd, správca alebo Centrum právnej pomoci na základe objektívneho posúdenia situácie. „Oddlženie s nulovou úhradou by malo byť vyhradené len pre ľudí, ktorí nemajú absolútne žiadnu schopnosť uhradiť ani minimálnu časť svojich dlhov,“ dodáva Musil.
August priniesol rekordný počet osobných bankrotov, v štatistikách sa objavil aj 88-ročný senior bez domova
Druhou, no menej využívanou cestou, je oddlženie prostredníctvom splátkového kalendára. Tento mechanizmus umožňuje dlžníkovi ponechať si majetok, pričom súd určí výšku mesačných splátok, ktoré následne rozdeľuje správca medzi veriteľov. Ide o transparentnejšiu a pre dlžníka menej drastickú formu riešenia zadlženia, pretože mu umožňuje zachovať si finančnú stabilitu a kontrolu nad svojím majetkom.
Potreba reformy
Na to, aby mohol dlžník využiť splátkový kalendár, musí mať pravidelný príjem a byť schopný uhradiť minimálne 30 % svojich očistených dlhov. Práve táto podmienka ho robí finančne náročnejším a pre mnohých menej atraktívnym riešením než konkurz, ktorý môže skončiť úplným „odpustením“ dlhov.
Bankroty firiem sa presúvajú z malých hráčov k veľkým zamestnávateľom
„V realite dnes platí, že splátkový kalendár dlžníkovi neprináša žiadnu výhodu oproti konkurzu, skôr naopak. Preto väčšina siaha po konkurze ako po rýchlejšej a jednoduchšej ceste,“ hodnotí situáciu Musil.
ASINS spolu s odborníkmi z bankového a finančného sektora dlhodobo apeluje na potrebu sprísniť podmienky pre oddlženie formou konkurzu a zároveň spraviť splátkový kalendár funkčnou alternatívou. Cieľom má byť férovejšie nastavenie systému, v ktorom bude benefitovať nielen dlžník, ale aj veritelia, ktorí v súčasnosti vo väčšine prípadov prichádzajú skrátka.
