Rokovanie tripartity k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2026 prinieslo ostré výmeny názorov, no všetci sociálni partneri ostali pri stole. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD) po skončení rokovania uviedol, že z pohľadu jeho rezortu ide o prijateľný kompromis.
„Miestami bola diskusia vyostrená, no žiadny sociálny partner neodišiel od stola. Som veľmi spokojný s tým, že sa podarilo zachovať všetky sociálne dávky v našej gescii,“ povedal minister.
Budú šetriť na sebe
Podľa Tomáša sa nebudú škrtať trináste dôchodky, hoci zostanú zastropované, a zachované ostanú aj prídavky na deti či ďalšie prorodinné dávky.
„Nepôjdeme krátením dávok, budeme šetriť na sebe,“ dodal s tým, že rezort práce má až 94 percent výdavkov viazaných na sociálne dávky a len šesť percent na prevádzku a zamestnancov. Minister tiež pripomenul, že hoci platy v štátnej a verejnej správe sa nebudú valorizovať, vláda ich od júla zvýšila o sto eur. V oblasti sociálnych služieb chce ministerstvo v prípade potreby predĺžiť tzv. stabilizačný príspevok.
Na rokovaní však odznelo viacero ostrých kritík. Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a tdružení (AZZZ)Rastislav Machunka upozornil, že návrh rozpočtu nebol predložený v dostatočnom predstihu.
„Ide o zákon roka, zaslúžil by si viac času na preštudovanie,“ povedal s tým, že podobný problém sa opakuje každý rok. Machunka zároveň skritizoval financovanie zdravotníctva. Podľa neho je nárast výdavkov verejného zdravotného poistenia (VZP) o 6,55 percenta nedostatočný a nepokrýva ani infláciu či zvýšené náklady spojené so starnutím populácie.
„Je pozoruhodné, že v čase konsolidácie ráta rozpočet s navýšením bežných výdavkov zdravotníckych zariadení v správe štátu o 19,5 percenta, čo výrazne prevyšuje nárast výdavkov VZP,“ dodal Machunka.
Odborári návrh nepodporujú
Nespokojnosť vyjadrila aj Konfederácia odborových zväzov (KOZ). Jej prezidentka Monika Uhlerová uviedla, že odborári návrh rozpočtu nepodporujú. „Návrh vychádza primárne z konsolidačných opatrení, s ktorými nesúhlasíme, pretože sa dotknú pracujúcich a zamestnaných,“ uviedla. Zároveň nevylúčila ďalšie protestné aktivity a pripustila, že nálada medzi zamestnancami je priaznivo naklonená podobným formám nátlaku.
K rozpočtu sa kriticky postavila aj Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Viceprezident Mário Lelovský zdôraznil, že Slovensko si podľa neho nemôže dlhodobo dovoliť súčasnú úroveň verejných výdavkov. „Náš pretrvávajúci vysoký deficit jasne dokazuje, že na súčasné a rastúce výdavky nemáme,“ povedal. RÚZ preto navrhuje výlučne výdavkové konsolidačné opatrenia, ktoré by znížili rozsah štátu.
Návrh rozpočtu mieri do parlamentu. Stavia na šetrení, podľa odborníkov sa však dlh ďalej zväčšuje
„Zvyšovaním daní sa cieľ nedosiahne, pretože ide o neefektívny nástroj, ktorý brzdí ekonomiku,“ dodal Lelovský. Podľa neho je dosiahnutie plánovaného deficitu 4,1 percenta HDP, teda približne 5,9 miliardy eur, „mimoriadne neisté“. Lelovský zároveň skritizoval priebeh rokovania. Tvrdí, že atmosféra bola síce väčšinu času pokojná, no minister životného prostredia Tomáš Taraba„dourážal všetkých, ktorí tam boli“, čím podľa neho zneistil konštruktívnu debatu.
Návrh rozpočtu rozdeľuje sociálnych partnerov
Odmietavé stanovisko zaujalo aj Združenie miest a obcí SLovenska (ZMOS). Podľa jeho vyhlásenia považuje organizácia návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028 za nevyvážený voči územnej samospráve a postavený na neistých makroekonomických predpokladoch.
„Rozpočtové opatrenia zlepšujú saldo štátneho rozpočtu na úkor samosprávnych rozpočtov,“ uvádza ZMOS. Obce sú podľa združenia vystavené riziku nižších príjmov z dane z príjmov fyzických osôb, vyšším mandátnym výdavkom a oslabenej investičnej schopnosti.
Firmy sú v neistote a spotrebitelia sú optimistickí len naoko. Výhľad pre Slovensko ostáva pochmúrny
Rokovanie tripartity tak potvrdilo, že návrh rozpočtu na rok 2026 rozdeľuje sociálnych partnerov. Vláda sa síce snaží udržať sociálne výdavky, no za cenu napätia s odbormi, zamestnávateľmi aj samosprávami. Konečné slovo však bude mať parlament, kde sa rozhodne, či bude návrh schválený v aktuálnej podobe, alebo prejde zásadnými úpravami.
