Slovensko je stále mladá krajina s nízkym podielom starších ľudí na pracujúcej generácii. V roku 2023 to bolo 36,3 %, priemer Európskej únie bol na úrovni 45,7 %.
„Starneme, ale dosť rýchlo. Nemusí to byť problém za predpokladu, že na tento jav nie sú naviazané povinné platby z verejných zdrojov. Ak však starnutie obyvateľstva automaticky zvyšuje verejné výdavky, zvýšené náklady sa prenášajú na pracujúcich, čo pre nich znamená vyššie dane a odvody,“ konštatujú analytici Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA).
Tlaky na platby
Starnutie obyvateľstva na Slovensku vyvolá podľa nich v najbližších 25 rokoch výrazné tlaky na platby od pracujúcej generácie. Preto je vhodné pozerať sa aj po iných zdrojoch krytia dôchodkov, medzi ktoré patria najmä súkromné doplnkové formy sporenia.
Najvyšší ročný rodičovský dôchodok je takmer 2,5 tisíc eur, ale niektorí dostanú v júni iba niečo vyše eura
Výšku verejných výdavkov na starobné dôchodky treba dať podľa analytikov ISA pre objektívne porovnanie do pomeru k podielu starších ľudí na pracujúcej populácii. Podľa takto zostaveného indexu sa Slovensko za rok 2021 nachádza tesne pod priemerom EÚ, keď na dôchodky vynakladá podobnú sumu ako Česko alebo Taliansko, ktoré už prešlo procesom starnutia populácie.
Najviac musia podľa rovnakej metodiky odvádzať na starobné dôchodky pracujúci v Rakúsku, Holandsku, Francúzsku, Grécku a Švédsku. Najmenej v Chorvátsku, Írsku, Estónsku, Bulharsku a Maďarsku.
Objem vzrástol
Vo väčšine krajín, ktoré vynakladajú viac peňazí na starobné dôchodky z verejných zdrojov, sú starobné dôchodky zdaňované ako akékoľvek iné príjmy pracujúceho obyvateľstva. V niektorých krajinách si dôchodcovia dokonca musia sami platiť zdravotné poistenie.
„Ak chceme zistiť, či z verejných zdrojov na starobné dôchodky dávame veľa alebo málo, musíme zohľadniť, aká časť populácie platby poberá. Porovnávať len verejné výdavky na starobné dôchodky ako podiel HDP bez zohľadnenia podielu dôchodcov na pracujúcej populácii by mohlo viesť k nesprávnym úsudkom. V porovnaní sme preto zohľadnili aj podiel nepracujúcich dôchodcov od 65 rokov na pracujúcom zvyšku populácie od 20 do 64 rokov,“ vysvetľujú analytici.
Kým v roku 2021, v čase rozbiehajúcej sa inflácie, vynakladalo Slovensko 6,5 % HDP na starobné dôchodky, v roku 2023 tento objem významne narástol na 7,6 %.
Príčinou bolo podľa analýzy najmä zavedenie rodičovského bonusu, inflačnej a mimoriadnej valorizácie a trinásteho dôchodku. Podiel starších ľudí na pracujúcej populácii sa pritom zvýšil z 35,4 % na 36,3 %.
