Druhý dôchodkový pilier funguje na Slovensku už vyše 20 rokov. Sporia si v ňom približne dva milióny ľudí, spolu je v systéme viac ako 17 miliárd eur. No ako upozorňuje odborník na dôchodky z Dôchodkovej poradne Igor Horváth, zďaleka nie každý si polepší.
„Až 95 % dôchodcov dostáva nižší dôchodok, ako keby boli len v prvom pilieri,“ hovorí s tým, že výsledkom pre tisíce sporiteľov môže byť len doživotná renta v desiatkach eur mesačne.
Dôvod? Systém je nastavený tak, že vstupom do druhého piliera sa kráti prvý pilier, a to o 13 až 14 percent. Ak človek nestihne nasporiť dostatočnú sumu, výsledný dôchodok je reálne nižší.
Referenčná suma ako pasca
Kľúčovým faktorom je referenčná suma – teda priemerný dôchodok za predchádzajúci rok. Ak sporiteľ v prvom pilieri dosiahne vyšší dôchodok než túto hranicu, môže si úspory z druhého piliera vybrať jednorazovo. Ak ju nedosiahne, musí si z nich zabezpečiť doživotný dôchodok cez súkromnú poisťovňu. „Ak máte dôchodok napríklad 550 eur a v druhom pilieri nasporených 15-tisíc, môžete si prilepšiť o 30 eur mesačne. Ale bez druhého piliera by ste mali dôchodok vyšší o 35 eur. Takto nastavený systém je pre mnohých nevýhodný,“ upozorňuje Horváth.
Váš dôchodok pod lupou: Všetko o elektronickom účte poistenca - ROZHOVOR
Ministerstvo očakáva 60 miliónov. Aká bude realita?
Minister práce Erik Tomáš otvorene hovorí o možnom otvorení druhého piliera v roku 2025, najmä pre tých, ktorým sa ekonomicky neoplatí. Odhaduje, že štát by tým mohol získať približne 60 miliónov eur.
Horváth však pripomína, že pri predchádzajúcich otvoreniach išlo o stovky miliónov: „V roku 2015 vystúpili tisíce ľudí a správcovské spoločnosti prišli o 600 miliónov eur a predpokladať teraz iba 60 miliónov je podľa mňa silne podhodnotené,“ myslí si.
Zároveň dodáva, že všetko bude záležať od toho, akú kampaň štát spustí. „Ak to ostane len pri letákoch, ľudia sa možno nerozhýbu, ale ak prídu silné mediálne príklady typu ‚pani dostáva 27-eurový dôchodok z druhého piliera‘, efekt môže byť výrazný,“ doplnil.
Slabá informovanosť, silné poplatky
Podľa Horvátha je slabá osvetová práca správcovských spoločností jedným z hlavných problémov. Mnohí sporitelia stále ostávajú v garantovaných fondoch s nízkym výnosom. „V niektorých prípadoch je zhodnotenie v negarantovaných fondoch až päťnásobné. No správcovia si za správu účtujú rovnaké poplatky, či fond zarobil, alebo nie.“
Odporúčanie: najskôr kalkulácia, potom rozhodnutie
Čo teda robiť, ak štát pilier naozaj otvorí? „Ak ste mladší a máte do dôchodku 10 – 30 rokov, určite zostaňte. Ale ak sa dôchodku blížite, bez poriadnej kalkulácie sa radšej do ničoho nepúšťajte,“ odporúča Horváth a zároveň apeluje na to, aby sa pravidlá zmenili: „Zvážte napríklad možnosť, že si sporiteľ vyberie polovicu úspor a druhú dostane formou renty. Súčasné nastavenie je príliš striktné a mnohých reálne poškodzuje.“
Čo sa divák dozvie vo videorozhovore:
- Prečo môže byť dôchodok z druhého piliera nižší ako bez neho
- Čo je referenčná suma a ako ovplyvňuje výber úspor
- Koľko štát reálne získal z predchádzajúcich otvorení piliera
- Aké sú najčastejšie chyby sporiteľov a čo s nimi
- Čo radí odborník tým, ktorí majú do dôchodku len pár rokov
- Prečo je osvetová kampaň správcov nedostatočná
- A ako sa môže celý systém v budúcnosti zmeniť
