Slovensko má v budúcom roku hospodáriť s deficitom verejných financií na úrovni 0,49 % hrubého domáceho produktu (HDP). Predpokladá to návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022, o ktorom v pondelok rokujú sociálni partneri a následne aj vládny kabinet. Plán na vyrovnané hospodárenie Slovenska sa tak opäť odkladá po tom, čo sa za rok 2019 očakáva deficit verejných financií na úrovni takmer 0,7 % HDP. Slovensko malo pritom podľa pôvodných plánov hospodáriť bez deficitov už od tohto roka.
Úsporné opatrenia
Ministerstvo financií pritom v návrhu tvrdí, že na dosiahnutie rozpočtovaného deficitu 0,49 % výkonu ekonomiky muselo siahnuť po viacerých úsporných opatreniach v objeme až vyše 475 mil. eur. Má ísť o opatrenia na strane výdavkov. Najviac sa má ušetriť v oblasti prevádzky, a to vyše 238 mil. eur, objem výdavkov na projekty financované zo štátneho rozpočtu sa zase znížil o 208,1 mil. eur. O vyše 29 mil. eur by mali v záujme dosiahnuť polpercentný deficitu klesnúť aj osobné výdavky kapitol štátneho rozpočtu. Aj tieto opatrenia by podľa rezortu financií mali zabezpečiť splnenie európskych rozpočtových pravidiel.
Na takmer polpercentný deficit sú 475-miliónové škrty pritom okrem zhoršovania hospodárskeho výhľadu Slovenska aj dôsledkom prijatých vládnych opatrení. Celkový vplyv legislatívnych zmien totiž prevyšuje 350 mil. eur, vrátane takmer 140-miliónového dopadu zvýšenia nezdaniteľnej časti základu dane či zhruba 80 mil. eur, o ktoré sa znížia príjmy vplyvom zníženej sadzby DPH na ďalšie potraviny. Na výdavkovej strane zase rozpočet pokrýva zvyšovanie platov zamestnancov verejnej správy v objeme takmer 490 mil. eur, o stovky miliónov rastú napríklad aj výdavky na verejné zdravotníctvo.
Otvorené otázky
Návrh však skrýva aj niektoré otvorené otázky. Počíta totiž napríklad aj s príjmami zo sporného návrhu zvýšenia spotrebnej dane z tabakových výrobkov, ktorú niekoľkokrát odmietla koaličná SNS. Ak by zvýšenie dane v parlamente neprešlo, v rozpočte by chýbalo vyše sto miliónov eur. Upozorňuje na to aj samotné ministerstvo financií. „Vzhľadom na štatút daňového výboru je zvýšenie sadzby spotrebnej dane z tabakových výrobkov zahrnuté do prognózy, nakoľko bolo riadne schválené vládou. Pretrváva však riziko, že opatrenie nebude schválené v Národnej rade SR. V takom prípade budú daňové príjmy nižšie v rozpätí od 102 až 138 mil. eur v rokoch 2020 až 2022,“ uvádza sa v návrhu rozpočtu.
Ďalšie otvorené legislatívne otázky má riešiť aj rezerva na riešenie vplyvov nových zákonných úprav v objeme 250 mil. eur. Účelom tejto rezervy je podľa ministerstva financií kryť najmä výdavky na podporu výchovy k stravovacím návykom detí, na zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, na príspevky za zásluhy v športovej oblasti a na zriadenie Fondu na podporu športu. Ďalšími titulmi sú výdavky týkajúce sa pozemkových úprav a dotačných nástrojov na podporu v poľnohospodárstve a výdavky súvisiace s novelou zákona o e-Governmente.
Konsolidačné opatrenia
Podobne problematické zostavovanie rozpočtu, ako mal súčasný minister Ladislav Kamenický, však zrejme neminie ani jeho nasledovníkov po budúcoročných parlamentných voľbách. Hoci návrh trojročného rozpočtu do roku 2022 hovorí od roku 2021 o cielenom vyrovnanom rozpočte, na jeho dosiahnutie budú nevyhnutné ďalšie konsolidačné opatrenia za stovky miliónov eur. Ministerstvo financií totiž v návrhu uvádza, že za súčasných podmienok by schodok verejných financií v ďalších rokoch dokonca rástol na 0,75 % HDP v roku 2021 a na 1,15 % HDP v roku 2022.
Aktuálny návrh rozpočtu pritom na základe aktuálnych prognóz počíta so spomalením hospodárskeho rastu Slovenska v budúcom roku na 2,3 %. Samotný štátny rozpočet, ktorý je rozpočtom subjektov štátnej správy a je súčasťou rozpočtu verejných financií, počíta v budúcom roku s celkovými hotovostnými príjmami na úrovni 15,89 mld. eur, výdavkami v objeme 18,572 mld. eur a schodkom vo výške 2,682 mld. eur.
