AKTUALIZOVANÉ o 15:26
Výrazným ťahúňom slovenského hospodárstva majú byť v strednodobom horizonte najmä investície v automobilovom priemysle.
Slovenská ekonomika by v tomto roku mala rásť 3,2-percentným tempom. Predpokladá to rezort financií vo svojej aktuálnej makroprognóze, ktorú zverejnil vo štvrtok. Oproti posledným očakávaniam tak ministerstvo mierne navýšilo odhad rastu hrubého domáceho produktu pre rok 2016 o 0,1 percentuálneho bodu. Výraznejšie, o 0,4 percentuálneho bodu však upravilo odhadovaný rast ekonomiky za rok 2015, a to na 3,6 %. Rovnakým tempom, o 3,6 %, by mal hrubý domáci produkt krajiny stúpnuť aj v roku 2017. Na ďalšie roky rezort financií očakáva ďalšie zvyšovanie dynamiky hospodárstva na 4,1 % v roku 2018 a dokonca 4,6 % v roku 2019.
Pomôže nám aj nová automobilka
„Hlavným ťahúňom rastu tak bol už druhý rok po sebe domáci dopyt,“ píše v prognóze Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií. Ekonomika zrýchlila najmä v závere roka vďaka mimoriadne silnému čerpaniu eurofondov, ktoré sa prejavilo v zrýchlení rastu spotreby verejnej správy, ale najmä vládnych investícií. V tomto roku bude podľa ministerstva štruktúra rastu vyváženejšia. Po ukončení predchádzajúceho programového obdobia eurofondov by mali ekonomiku podporovať najmä súkromné investície, k čomu dopomôže najmä investícia automobilky Jaguar Land Rover, ako aj ďalšie investície v automobilovom priemysle na Slovensku. Očakáva sa aj zrýchlený rast spotreby domácností. Zverejnené čísla pritom ešte nepočítajú s plánovanou výstavbou obchvatu Bratislavy. „Kontrakt ešte nie je podpísaný, takže ho nevnímame ako záväzný,“ dodal na štvrtkovej tlačovej konferencii minister financií Peter Kažimír.
Nezamestnanosť má klesnúť pod 10 %
Pozitívnejšie vyhliadky hrubého domáceho produktu by sa mali prejaviť aj v lepšom vývoji na trhu práce. Rezort financií očakáva, že miera nezamestnanosti by mohla na jednocifernú úroveň klesnúť už v roku 2017. Pre tento rok ešte predpokladá nezamestnanosť na úrovni 10,4 %, na budúci rok už by to malo byť 9,5 %. „Je to dosiahnuteľný plán,“ komentoval prognózu vývoja nezamestnanosti Kažimír. V ďalších dvoch rokoch rezort pritom predpokladá jej ďalší pokles na 8,3 %, resp. 7,3 %. Zamestnanosť by mala pritom stúpať v tomto roku o 1,3 %, v budúcom roku o 0,9 %, v roku 2018 o 1,1 % a napokon v roku 2019 o 0,9 %. Rast reálnych miezd ministerstvo prognózuje v tomto roku o 3,1 %, v budúcom roku o 2,9 %. V nasledujúcich dvoch rokoch sa predpokladá pokračovanie rastu reálnych miezd o 2,5 % a 2,9 %.
Trh práce už naráža na svoje limity
Slovenský trh práce však napriek stále dvojcifernej nezamestnanosti naráža na svoje súčasné limity. Pripúšťa to aj rezort financií. Šéf IFP Martin Filko totiž hovorí o úrovni štrukturálnej nezamestnanosti na Slovensku vo výške okolo 12 až 13 %. Pod touto výškou už zamestnávatelia v niektorých regiónoch môžu pociťovať nedostatok pracovnej sily. Pred časom tieto limity naznačil aj guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch, podľa ktorého bude Slovensko pre stlačenie nezamestnanosti hlbšie na jednocifernú úroveň potrebovať štrukturálne reformy.
Zmenšovanie rozdielov
„Liekom na túto chorobu je zaoberať sa regionálnymi rozdielmi. Sú jasné hniezda štrukturálnej nezamestnanosti v jasne pomenovaných okresoch,“ tvrdí minister financií Kažimír. Týmto regiónom sa preto podľa neho musí venovať špecifická pozornosť, inak sa problém regionálnych disparít stane kľúčovou prekážkou pre ďalší rast. „Ale ak to zoberieme ako výzvu, ak sa zhodneme na tom, že sa musíme osobitne venovať tomuto problému, tak musíme dávať naozaj viac pozornosti a peňazí presne do týchto okresov. Potom je tu samozrejme možnosť niekoľko stotisíc pracovných miest, ľudí, ktorí môžu vytvárať hodnoty, prispievať do sociálneho systému,“ povedal.
Ceny nebudú výrazne rásť
V oblasti spotrebiteľských cien rezort financií nepredpokladá ich výrazné oživenie ani v tomto roku. Po 0,3-percentnom poklese z vlaňajška by tento rok mali podľa novej prognózy stúpnuť iba o 0,2 %. Vyšší rast, o 1,6 % sa predpokladá v roku 2017, následne o 2,1 % v roku 2018 a 2,2 % v roku 2019.
KDH upozorňuje na štruktúru rastu
Ekonomika síce rastie, podľa podpredsedu KDH Miloša Moravčíka však za tým stojí aj „vyhadzovanie peňazí z eurofondov, na predražené verejné obstarávania a na zbytočné nákupy ministrov“. Ako príklad uviedol viackrát medializované nákupy sifónov pre školstvo. „To sú triky, ktorými vláda nafukuje ekonomický rast, posiela peniaze vyvoleným firmám a dočasne vylepšuje zamestnanosť,“ tvrdí Moravčík. Minister financií by sa preto mal podľa neho zaoberať vysokými daňami a rozsiahlou korupciou, ktoré slovenskú ekonomiku „zožierajú“. „Podmienky pre podnikanie slušných podnikateľov sa zhoršujú, darí sa skôr len tým, ktorí sú spriaznení s vládnou mocou a nemajú žiadne zábrany. Ak to takto pôjde ďalej, tak z ekonomického rastu sa čoskoro môže stať stagnácia až úpadok,“ myslí si Moravčík.
