Rozpočet na roky 2023 až 2025, berúc do úvahy nevyhnutné dôsledky energetickej krízy, nemožno považovať za konsolidujúci. Vo svojej analýze to konštatujú analytici Národnej banky Slovenska (NBS).
Verejné financie po období koronakrízy strieda energetická kríza spojená s vojenským konfliktom na Ukrajine. Vytýčený cieľ rozpočtu na rok 2023 počíta s výraznou rezervou v objeme 2,9 % HDP na riešenie rastu cien energií, pričom celkový deficit by mal dosiahnuť úroveň 6,4 % HDP.
Aj bez tejto rezervy je podľa analytikov objem prijatých permanentných opatrení v roku 2023 historicky najvyšší, najmä kvôli opatreniam na podporu rodinnej a dôchodkovej politiky štátu.
Chýbajúci konsolidačný plán vytvára otázniky
Ciele na roky 2024 a 2025 postupne zlepšujú hospodárenie verejného sektora k úrovni 2,7 % HDP v roku 2025. Po fiškálnom uvoľnení v rokoch 2022 a 2023 tak dochádza k štrukturálnej konsolidácii 0,5 percentuálneho bodu HDP ročne.
Poslanci prerokovali návrh štátneho rozpočtu. Matovič verí, že ako menšinová vláda nájdu väčšinovú podporu
„Chýbajúci konsolidačný plán vytvára otázniky pre dosiahnuteľnosť vytýčených cieľov. Na naplnenie uvedených cieľov by bolo potrebné prijať opatrenia vo výške až 1,4 % HDP. Dôveryhodnosť cieľov oslabuje aj fakt, že v rozpočte absentujú výdavkové limity, ktoré predpokladá novoprijatá novela rozpočtových pravidiel a ku ktorým sa vláda zaviazala v Pláne obnovy a odolnosti,“ konštatujú analytici NBS.
Očakávania NBS sú lepšie ako rozpočet
Očakávania NBS ohľadom hospodárenia verejného sektora sú v aktuálnom roku ako aj v roku 2023 lepšie v porovnaní s rozpočtom. V oboch rokoch NBS predpokladá, že financovanie energetickej krízy bude menej zaťažovať hospodárenie verejnej správy ako navrhovaný rozpočet.
Návrhu štátneho rozpočtu hrozí, že neprejde. Koalícia má málo hlasov a opozícia neprestáva s kritikou
V aktuálnom roku NBS odhaduje hospodárenie na úrovni -3,5 % HDP a v budúcom roku -4,3 % HDP aj vďaka použitia fondov EÚ na financovanie energetickej krízy. Nevyčerpané prostriedky z rezervy môžu byť v prípade dlhšieho obdobia vysokého rastu cien komodít použité v ďalších rokoch, čo predstavuje riziko hospodárenia v roku 2024.
Stav čerpania eurofondov vzbudzuje obavy
Budúci rok bude bohatý na zdroje z rozpočtu EÚ. Stav ich čerpania však vzbudzuje obavy ohľadom schopnosti účelne ich využiť na zvyšovanie životnej úrovne na Slovensku. Finále čerpania tretieho programového obdobia a plné naštartovanie využitia prostriedkov z plánu obnovy by malo byť podľa analytikov silnou náplasťou na ekonomické ochladenie európskych ekonomík.
Premrhanie tohto potenciálu nemusí znamenať len jednoročné oslabenie dopytu, ale aj trvalú stratu v podobe oslabenej konvergencie, ktorá trápi Slovensko v posledných rokoch.
