Vláda predstavila tretí konsolidačný balíček, ktorý zvyšuje daňové a odvodové zaťaženie najmä malých a stredných firiem. To môže niektorých podnikateľov donútiť k odchodu z krajiny. Ako jedno z atraktívnych podnikateľských prostredí sveta sa javí Dubaj. Od septembra 2025 tu síce firmy prvýkrát v histórii podávajú daňové priznania, no aj tak zostáva efektívne zaťaženie nižšie než na Slovensku. Ako v rozhovore pre SITA uviedla Kristína Makovini, ekonomická riaditeľka spoločnosti Incorportas a členka Slovak Business Council v Dubaji, založiť pobočku či presunúť firmu do daňového raja dnes pritom nie je nič zložité.
Dubaj – doteraz symbol daňového raja a podnikateľskej slobody – prvýkrát v histórii zavádza od septembra povinné daňové priznania. Končí sa éra „bez daní“? Ako tento prelomový krok pohne podnikateľským prostredím a čo to znamená pre desiatky slovenských firiem?
Je to historický míľnik. Doteraz sa Dubaj spájal s absolútnou daňovou slobodou. Od septembra 2025 však platí korporátna daň a všetky spoločnosti budú musieť podať daňové priznanie. Týka sa to aj stoviek Slovákov, ktorí tu pôsobia.
Slováci vlastnia v Dubaji spomedzi krajín Európskej únie po Cypre najviac bytov a domov v pomere k veľkosti ekonomiky. Týka sa táto povinnosť aj Slovákov, ktorí v Dubaji vlastnia len apartmány na prenájom?
Nie, príjmy z prenájmu alebo predaja nehnuteľností v osobnom vlastníctve nie sú v Emirátoch zdaňované. Títo vlastníci však nesmú zabudnúť, že tieto príjmy majú povinnosť zdaniť v krajine svojho daňového domicilu – teda napríklad na Slovensku. Dubaj ich nezdaní, ale Slovensko áno.
Ódor: Súčasná vláda už dvakrát robila konsolidáciu a výsledok nevidíme - ROZHOVOR
Ako vysoké je nové daňové zaťaženie? Znie to ako veľká zmena, ale je aj v praxi citeľné? Dubaj je pritom jednou z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich ekonomík sveta a dlhé roky lákal podnikateľov práve nulovým daňovým zaťažením. Nehrozí, že ich teraz nová daň odradí?
Sadzba je len 9 %, a to až zo zisku nad 375 000 AED (približne 93 000 eur), do tejto hranice je daň nulová. Ak má firma tržby do 3 miliónov AED, môže si uplatniť výnimku pre malých a stredných podnikateľov (platí do roku 2026), pričom v takom prípade sa daň neplatí bez ohľadu na výšku zisku.
Pre ilustráciu – spoločnosť so ziskom 100-tisíc eur zaplatí daň menej ako 1 000 eur, pri 200-tisícoch je to okolo 10 000 eur. To je stále rádovo menej než na Slovensku, kde sa zisk zdaňuje sadzbou 21–25 % a navyše sa platí aj daň z dividend či odvody. Dubaj navyše ostáva jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík na svete – len za rok 2024 pribudlo v Dubaji viac než 70.000 nových spoločností a objem zahraničných investícií každoročne rastie dvojciferným tempom.
Práve preto zavedenie dane podnikateľov neodrádza: vnímajú ju skôr ako potvrdenie stability a serióznosti systému, ktorý sa priblížil medzinárodným štandardom. Je to signál, že Dubaj sa zmenil z „divokého západu financií“ na regulované finančné centrum, ktoré je pripravené dlhodobo rásť.
Dubaj zavádza daňový systém, ktorý je pre mnohých úplnou novinkou. Ako sa tam vlastne určuje základ dane? Prináša Dubaj v tomto smere aj nejaký inovatívny prístup, ktorým by sa mohlo inšpirovať Slovensko — je systém jednoduchší, flexibilnejší a ústretovejší k podnikateľom než ten náš?
Je to oveľa jednoduchšie a predvídateľné. Väčšina preukázateľných výdavkov súvisiacich s podnikaním je uznateľná; výdavky na pohostenie a zábavu sú uznateľné z 50 %. Pri osobných autách dostupných na súkromné použitie je vstupná DPH neodpočítateľná. Daňové odpisy sa viažu na reálnu životnosť majetku, nie tabuľky. Straty sa navyše dajú prenášať bez časového obmedzenia, na Slovensku len päť rokov.
Spomínali ste, že Dubaj mal roky povesť „divokého západu financií“. Aj na Slovensku ho mnohí vnímali ako daňový raj, kde končia majetky spájané s pochybným či netransparentným podnikaním. Ako veľmi sa zmenil?
Výrazne. Dnes je to vysoko regulované prostredie s prísnymi pravidlami proti praniu špinavých peňazí. Banky preverujú každého klienta, firmy musia spĺňať reportingové povinnosti, bežné sú kontroly konečných užívateľov výhod. Aj vďaka tomu boli Emiráty v roku 2024 vyradené z tzv. greylistu FATF. Dubaj už nie je synonymom pre „pochybné peniaze“, ale moderným finančným centrom s medzinárodnými štandardmi.
Dubaj je síce moderným svetovým biznisovým centrom, no stále ide o krajinu s islamským právnym systémom, čo v mnohých podnikateľoch vyvoláva rešpekt – aj obavy z prísnych sankcií. Čo konkrétne hrozí podnikateľovi, ak zmešká termín alebo nezaplatí daň včas? Sú tresty v Dubaji prísnejšie ako u nás a v čom sa líši ich vymáhanie?
Sankcie by som určite neoznačila za prísne, skôr by som spomenula dôslednosť pri ich ukladaní, nakoľko systém pokutovania je často plne automatizovaný. Za oneskorené podanie priznania je pokuta 500 AED mesačne, po roku až 1 000 AED mesačne. Za oneskorenú úhradu sa účtuje penále 14 % ročne, pri DPH môžu sankcie narásť až do 300 % dlžnej sumy.
Výhodou však je, že daňový úrad FTA aktívne komunikuje, podnikateľov upozorňuje na blížiace sa termíny a často ponúka zníženie pokút, ak rýchlo napravia chybu. To je veľmi odlišný prístup oproti Slovensku.
Lehoty na podanie daňového priznania patria medzi najväčšie stresory slovenských podnikateľov — pevne dané termíny, zložité odklady a hrozba vysokých pokút. Ako je to v Dubaji? Je systém nastavený pružnejšie a priateľskejšie k podnikateľom než ten slovenský?
Firma si môže zvoliť svoj hospodársky rok a daňové priznanie podáva do 9 mesiacov po jeho skončení. Ak má účtovné obdobie od 1. januára do 31. decembra, termín je 30. september. Ak od 1. júla do 30. júna, termín je 31. marec. Na Slovensku je lehota 3 mesiace, s možnosťou predĺženia na 6, ale to treba osobitne žiadať. V Dubaji to ide bez väčších komplikácií.
Ako sa platia dane? Je to byrokraticky náročné?
Nie, vôbec. Všetko sa rieši elektronicky cez portál Federal Tax Authority. Po podaní priznania sa vygeneruje platobný príkaz, ktorý možno uhradiť bankovým prevodom alebo platobnou kartou cez online systém MagnatiPay. Nie sú žiadne osobné návštevy úradov ani zložité tlačivá. To je ďalší dôvod, prečo je podnikateľské prostredie v Dubaji tak efektívne.
Dubaj sa stal jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík sveta a čoraz častejšie láka aj slovenských podnikateľov. Koľko slovenských firiem tam dnes reálne pôsobí, ako rýchlo ich pribúda – a čím ich Dubaj tak priťahuje, že sú ochotné vstúpiť aj do úplne novej éry zdanenia, ktorú práve zavádza?
Slovenské spoločnosti pribúdajú veľmi dynamicky. Podľa údajov Slovak Business Council vzrástol neropný obchod medzi Slovenskom a Dubajom v roku 2024 o 38 % na 3,4 miliardy AED, čo je približne 856 miliónov eur. Aj počet slovenských firiem registrovaných v Dubajskej obchodnej komore prudko vzrástol. Na konci roka 2024 ich bolo 134, čo znamená medziročný nárast až o 41 percent, ukazujú dáta neziskovky Dubai Chambers. Dubaj vnímajú už aj slovenskí podnikatelia ako bránu na globálne trhy – a teraz vstupujú do novej éry, éry zdanenia.
Zohráva pri náraste slovenských firiem v Dubaji aj aktuálna politicko-ekonomická situácia v Európe svoju úlohu?
Určite áno. Podnikateľské prostredie v Európe je dnes poznačené viacerými neistotami – od recesie v Nemecku, cez politickú nestabilitu v niektorých krajinách EÚ až po pretrvávajúci konflikt na Ukrajine a riziko nových ciel zo strany USA. Významne zarezonovali aj domáce faktory: konsolidačné opatrenia schválené na jeseň 2024 a najmä zavedenie transakčnej dane v apríli tohto roka boli pre mnohých slovenských podnikateľov symbolickou poslednou kvapkou.
Niektorí presunuli svoje aktivity do susedného Česka, no čoraz viac firiem sa rozhodlo diverzifikovať riziká výraznejšie – a Dubaj sa ukázal ako ideálna voľba. Jeho silne diverzifikovaná, neropná ekonomika prináša atraktívne príležitosti najmä v oblastiach inovácií, technológií, stavebníctva, logistiky či služieb.
Práve možnosť diverzifikovať príjmy mimo tradičných európskych trhov a pôsobiť v dynamicky rastúcej ekonomike robí Dubaj pre slovenské firmy mimoriadne lákavým. Ak sa tento trend udrží, do roku 2026 môže počet slovenských spoločností pôsobiacich v Dubaji dosiahnuť niekoľko stoviek.
Tretí konsolidačný balíček vlády SR zvyšuje dane a odvody najmä pre malých a stredných podnikateľov. Nehrozí, že to bude znamenať odlev mladých, šikovných startupistov a inovatívnych firiem zo Slovenska – či už do Dubaja, alebo aj do krajín ako Poľsko, ktoré dnes otvorene hovoria o priaznivejších podmienkach pre podnikateľov?
Ak porovnáme efektívne daňové zaťaženie, rozdiel je dramatický. Firma so ziskom 100 000 eur zaplatí na Slovensku vyše 23 000 eur len na dani, kým v Dubaji do tisíc eur. Tento nepomer je pre mladých podnikateľov existenčný – rozhoduje o tom, či dokážu investovať do rastu, alebo sa ocitnú na hrane prežitia. Už v súčasnosti podnikatelia prehodnocujú svoje ďalšie investície na Slovensku a intenzívne uvažujú o zahraničných trhoch.
Ak bude finálne znenie konsolidačného balíčka v doteraz prezentovaných intenciách, tak hrozí, že rozvoj a investície do podnikania na Slovensku budú minimálne. Súčasne rastie motivácia slovenských podnikateľov, ktorý majú tradične väčšiu mieru mobility, na hľadanie priaznivejších krajín pre život a podnikanie.
Ak krajina nedokáže vytvoriť také podmienky, aby si tieto firmy vybrali Slovensko ako svoju základňu, budeme svedkami ich odchodu do zahraničia. A netreba hovoriť len o Dubaji – Poľsko, Česko či Maďarsko dnes veľmi cielene lákajú startupy a ponúkajú im vhodnejšie podnikateľské prostredie.
Aké podmienky vytvára jeden z najznámejších daňových rajov pre startupy a mladých inovátorov? Podporuje ich štát aj finančne, aby do Dubaja prišli podnikať?
Dubaj veľmi dobre chápe, že budúcnosť ekonomiky stojí na inováciách a mladých podnikateľoch. Preto vytvára špeciálne startupové huby a free zóny, kde nové firmy dostávajú nielen daňové zvýhodnenia, ale aj infraštruktúru, mentoring a prístup k investorom. Štát podporuje rozvoj technologických, fintech či green-tech projektov prostredníctvom grantov a inkubačných programov.
V praxi to znamená, že ak sa mladý podnikateľ rozhodne začať v Dubaji, nemusí si lámať hlavu s byrokraciou či nedostatkom kapitálu. Má k dispozícii inkubačné centrá, prepojenie s investormi a zároveň jasné a predvídateľné pravidlá. Dubaj týmto spôsobom vysiela signál: príďte so svojimi nápadmi, my vám dáme priestor na rast. Aj preto dnes vidíme, že mnoho startupov, ktoré začínali ako malé projekty, sa v Dubaji premenilo na firmy s globálnym dosahom.
Môžeme povedať, že Dubaj aj napriek zavedení nových daňových pravidiel si zachováva status mimoriadne atraktívneho podnikateľského prostredia?
Určite áno. Aj keď daň už existuje, je nízka a veľmi férovo nastavená. Okrem toho majú stále podnikatelia možnosť využiť 0 % zdanenie v režime Free zón. Dôležitejšie však je, že Dubaj ponúka stabilitu, predvídateľnosť, jednoduché pravidlá a dostupnú pracovnú silu. Štát tu podnikateľov vníma ako partnerov, nie ako zdroj príjmov na zalepenie rozpočtu. A to je pre mnohých Slovákov, ktorí zažili opak, zásadný rozdiel.
Aké vlastnosti by podľa vás mal mať podnikateľ, ktorý chce v Dubaji uspieť?
Najmä systematickosť a dôslednosť, schopnosť fungovať v multikultúrnom prostredí a rýchlu adaptáciu. Je to veľmi dynamický trh – odmení vás, ale len ak ste pripravení držať krok s jeho tempom.
