Minister financií minulý týždeň predstavil tretí konsolidačný balík, ktorý má priniesť 2,7 miliardy eur, no podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) je jeho reálna veľkosť nižšia, a to približne 2,3 miliardy eur. Dôvodom je skutočnosť, že ministerstvo do výdavkových úspor započítalo aj neutralizáciu plošných energodotácií, ktoré RRZ nepovažuje za úsporné opatrenie, ale len za zmiernenie ich negatívneho vplyvu na rozpočet.
Vláda počíta s tým, že na príjmovej strane vyberie 1,4 miliardy eur a na výdavkoch ušetrí 1,3 miliardy. RRZ však upozorňuje, že skutočné úspory sú zatiaľ podložené len veľmi obmedzene. „Doposiaľ predstavené opatrenia by mali viesť k zníženiu deficitu o 282 miliónov eur, z čoho až 130 miliónov tvoria neisté úspory samospráv,“ uvádza vo svojom hodnotení. V praxi tak stále chýbajú opatrenia za približne jednu miliardu eur.
Znepokojivá štruktúra balíčka
Znepokojenie vyvoláva aj štruktúra balíčka. Napriek opakovaným apelom, aby vláda šetrila najmä na strane výdavkov, až 83 % doteraz predstavených opatrení tvoria príjmové opatrenia.
Konsolidácia rozdelila parlament. Je to divadlo, na ktorom sa nebudeme podieľať, odkázal Šimečka - VIDEO
Tie vo viac ako polovici priamo zvyšujú daňovo-odvodové zaťaženie práce, najmä zvýšením zdravotných odvodov, rastom minimálnych odvodov pre živnostníkov, obmedzením odvodových prázdnin a posilnením progresivity dane z príjmov fyzických osôb. Vláda očakáva vyšší výnos aj zo zrušenia troch dní pracovného pokoja či zmenami v DPH.
Úspory na výdavkovej strane sú zatiaľ nejasné. Ministerstvo financií deklaruje, že dosiahnu 1,3 miliardy eur, no konkrétne opatrenia na úrovni štátnej prevádzky sú zatiaľ vyčíslené najviac na 576 miliónov eur a aj tie nie sú bližšie špecifikované. Časť balíčka má stáť na refundácii výdavkov z eurofondov, no podľa RRZ ani to nemožno označiť za reálne úspory.
Riziko prehlbovania „konsolidačnej únavy“
Konečný prínos balíčka preto môže byť výrazne nižší než deklarovaný. Ak by sa podarilo využiť eurofondy na refundáciu energodotácií, balík by dosiahol hodnotu 2,3 miliardy eur, teda 1,6 % HDP. Ak nie, jeho vplyv klesne na 1,9 miliardy eur, resp. 1,3 % HDP. A ak by sa nepodarilo doručiť bližšie nešpecifikované úspory, efekt by bol len 1,3 miliardy eur, čo predstavuje 0,9 % HDP.
Slovensko dopredalo ešte ďalšie dlhopisy za viac ako 63 miliónov eur
RRZ varuje aj pred tým, že časť opatrení je jednorazového charakteru a neprinesie trvalé zlepšenie verejných financií. „Existuje výrazné riziko, že dopad na trvalé zlepšenie verejných financií bude oveľa nižší ako deklarované sumy konsolidácie,“ konštatuje. To znamená, že vláda bude musieť v budúcnosti prichádzať s novými opatreniami, čo môže predlžovať celé obdobie konsolidácie a prehlbovať tzv. konsolidačnú únavu.
