Daňoví poradcovia tvrdia, že návrh na zvýšenie limitov obratu a majetku pre povinný audit účtovníctva firiem je kontraproduktívny, audítori hovoria o nekoncepčnom a skôr populistickom návrhu. Podnikatelia však navrhnutú zmenu privítali.
Návrh ministerstva financií (MF) zmierniť obchodným spoločnostiam kritériá pre povinné auditovanie účtovných závierok sa nepozdáva audítorom ani daňovým poradcom. Kým poradcovia tvrdia, že je skôr kontraproduktívny, audítori hovoria dokonca o nekoncepčnom a skôr populistickom návrhu. Spoločne totiž tvrdia, že takýmto opatrením sa zhorší kvalita účtovníctva menších firiem. Podnikatelia návrh ministerstva financií privítali. Samotný rezort hovorí, že vyšiel v ústrety dlhodobým požiadavkám firiem a navrhnuté zmeny podmienok dôkladne zvažoval.
Rezort financií predložil do pripomienkového konania návrh novely zákona o účtovníctve, podľa ktorého sa majú sumy, ktorých prekročením vzniká povinnosť závierku overovať audítorom, oproti súčasnosti zdvojnásobiť. Podmienka obratu sa tak navrhuje zvýšiť na štyri milióny eur a podmienka veľkosti majetku na dva milióny eur. Zákon o účtovníctve pritom stanovuje, že obchodné spoločnosti a družstvá musia dať auditovať svoje výsledky po naplnení minimálne dvoch z troch stanovených podmienok. Okrem výšky obratu a sumy majetku je tretím kritériom počet zamestnancov. Nastavený je na 30 ľudí a novelou sa meniť nemá.
Podmienky sa dlho nemenili
Naposledy boli pritom podmienky povinného auditu upravované ešte v roku 2009. „V posledných rokoch podnikatelia niekoľkokrát požadovali, aby sa hranice zvýšili,“ uviedol pre agentúru SITA rezort financií. Dodal, že dlhodobo analyzuje počet subjektov, ktorým vzniká povinnosť auditu vo vzťahu k výkonnosti ekonomiky. Podľa týchto údajov sa počet auditovaných subjektov od roku 2010 zvýšil o zhruba tisíc subjektov a Slovensko sa tak radí ku krajinám s mierne prísnejšími podmienkami pre povinný audit. Percentuálne sa tak u nás povinne audituje väčší počet subjektov, ako je priemer v Európskej únii. „Po dôslednom zvážení všetkých okolností dospelo ministerstvo financií k záveru, že je priestor navrhnúť zvýšenie hranice,“ reagovalo MF.
Podnikatelia tento postoj ministerstva vítajú. Ako uviedol výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Serina, nevidí totiž žiaden dôvod, aby podniky s obratom do 2 miliónov eur, ktoré sú podľa smernice Európskej únie dokonca považované za mikropodniky, mali povinný audit, ktorý ich stojí dodatočné náklady.
Daňoví poradcovia však majú na vec iný názor. „Je treba si uvedomiť, že prítomnosť audítora vo firme, znižuje riziko daňových únikov. Nielen preto, že do účtovných kníh spoločnosti nahliada nezávislý odborník, ale aj preto, že pravidelnou kontrolou účtovníctva sa zvyšuje kvalita účtovníctva,“ uviedla pre agentúru SITA Dana Droppová zo Slovenskej komory daňových poradcov. Ako dodala, u auditovaných spoločností je významne nižšie riziko nesprávnej aplikácie účtovných pravidiel, a tým aj daňových dopadov tejto aplikácie. „Preto je tento návrh zákona istým spôsobom kontraproduktívny,“ tvrdí.
Audítori hovoria o populizme
Ešte negatívnejšie nápad rezortu financií vnímajú samotní audítori. „Uvedený návrh vnímame ako nekoncepčný a skôr populistický,“ konštatoval pre agentúru SITA prezident Slovenskej komory audítorov Milan Mozolák. Praktickým dopadom tohto návrhu, ak bude prijatý, bude podľa neho zníženie transparentnosti, zhoršenie kvality účtovných závierok, evidenčnej disciplíny a z toho vyplývajúce zníženie príjmov rozpočtu štátu.
V malých firmách, ktorých by sa táto zmena dotkla, pritom podľa Mozoláka nemajú vybudované ekonomické oddelenia a túto agendu vrátane účtovníctva často vykonáva jeden človek, ktorý nemá priestor na metodické sledovanie a koncepčné riešenia. „Audit tu preto plní trochu odlišné funkcie, ako u najväčších firiem. Audítor je často zdroj odborných a metodických informácií a priamo vplýva na metodicky správne vedenie evidencií, zvyšuje tlak na transparentnosť a prakticky sa to prejavuje vo vyššej kvalite účtovných závierok a samozrejme aj kvalitnejším výberom daní,“ tvrdí šéf komory.
Peter Serina z Podnikateľskej aliancie Slovenska však s takouto argumentáciou nesúhlasí. „Myslím si, že žiadny podnikateľ, najmä ak má obrat viac ako milión eur, nebude riskovať nekvalitné účtovníctvo a peniaze, ktoré ušetrí na tom, že nebude musieť povinne auditovať, investuje práve do účtovného oddelenia,“ tvrdí.
Prezident Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov Vladimír Sirotka postoj audítorov chápe aj z toho pohľadu, že logickým dôsledkom tejto zmeny bude zúženie ich trhového priestoru. Oveľa viac by však podľa neho malým podnikom v kvalite účtovníctva pomohlo, keby sa stalo vedenie účtovníctva viazanou živnosťou. Podnikatelia túto zmenu podľa neho žiadajú už minimálne desať rokov, zatiaľ neúspešne. Kým totiž daňoví poradcovia a audítori majú prísne kvalifikačné podmienky, na účtovnícku živnosť u nás stačia všeobecné podmienky, ako dosiahnutie 18 rokov veku, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť.
Pripomienkové konanie k návrhu novely zákona bude trvať do 13. júna tohto roka. Následne návrh poputuje na rokovanie kabinetu a neskôr budú o ňom rozhodovať poslanci v pléne Národnej rady SR. Návrh pritom počíta s tým, že parametre pre posúdenie povinnosti auditovania účtovnej závierky firiem sa upravia tak, aby sa prvýkrát uplatnili za účtovné obdobie, ktoré sa začína 1. januára 2020.
