Európske domácnosti patria medzi najsporivejšie na svete, no ich peniaze pritom často „spia“. Kým priemerná hrubá miera úspor v Európskej únii sa pohybuje okolo 14 % z disponibilného príjmu, v Spojených štátoch je to len približne 5 %. Napriek tomu, ako upozorňuje analytik Slovenskej sporiteľneMarián Kočiš, problémom nie je nedostatok úspor, ale ich využívanie.
„Domácnosti v EÚ držia takmer 12 biliónov eur v hotovosti a bankových vkladoch. Približne tretinu svojho finančného majetku,“ hovorí Kočiš. V USA pritom hotovosť a vklady predstavujú len okolo desiatich percent z celkových aktív, čo poukazuje na rozdielny prístup k investovaniu.
Nižší príjmový štandard
Aj v strednej Európe sa tento konzervatívny trend potvrdzuje. Na Slovensku až 45 % finančného majetku domácností tvoria hotovosť a bankové vklady, v Poľsku dokonca viac ako polovicu, zatiaľ čo v Česku ide o 39 % a v Maďarsku približne o pätinu. Nižší príjmový štandard v regióne vedie k tomu, že ľudia si nechávajú vyšší podiel likvidných rezerv ako poistku proti nečakaným výdavkom.
Maďarský príklad však ukazuje, že aj v rámci regiónu existuje priestor na väčší podiel investícií. Tamojšie domácnosti ich využívajú ako spôsob ochrany pred infláciou, pričom významnú úlohu zohrala aj aktívna štátna politika podporujúca investovanie do domácich dlhopisov.
Republiková únia zamestnávateľov žiada Pellegriniho, aby vrátil sporný zákon o konsolidácii do parlamentu
Európska centrálna banka odhaduje, že až osem biliónov eur dnes „ležalo“ na účtoch by sa mohlo presunúť do dlhodobých investícií, ak by sa európske domácnosti správali podobne ako americké. Takýto posun by znamenal dodatočný ročný tok investícií vo výške 350 miliárd eur, čo je suma, ktorá by mohla podľa analytika zásadne zmeniť tvár európskej ekonomiky.
Úspory sa často neinvestujú
Pre porovnanie, celý Európsky plán obnovy po pandémii počítal s objemom 730 miliárd eur. Európske úspory sa však často neinvestujú doma. Každoročne podľa Európskej komisie odteká približne 300 miliárd eur európskych úspor do Spojených štátov, prostredníctvom fondov aj priamych investícií.
„Aj európsky kapitál významne financuje americký rast,“ hovorí Kočiš. Dôvod je pragmatický. Jednoduchšie procesy, lepšie diverzifikačné možnosti a vyspelejšia infraštruktúra kapitálových trhov v USA.
Z dlhodobého pohľadu však ide o stratu pre európsku ekonomiku. Peniaze, ktoré by mohli podporiť rast, inovácie a zamestnanosť v EÚ, posilňujú podľa analytika americkú konkurenciu. Výsledkom je, že od roku 2009 rástlo bohatstvo amerických domácností trikrát rýchlejšie než v Európskej únii.
Komplikované národné pravidlá
Európski investori zároveň platia za správu svojich investícií približne o 60 % vyššie poplatky ako Američania, čo je dôsledok rozdrobenosti a neefektívnosti európskeho kapitálového trhu. Tento systém má vplyv aj na podniky, ktoré hľadajú financovanie. Európske firmy sa často stretávajú s komplikovanými národnými pravidlami, ktoré im bránia expandovať a škálovať svoje podnikanie.
Slovenský hypotekárny trh ožíva, úvery rastú najrýchlejšie od roku 2022
Nie náhodou sa podľa Kočiša stále viac spoločností rozhoduje vstupovať na americké burzy, kde je prostredie predvídateľnejšie a kapitál dostupnejší. Symbolickými príkladmi sú Spotify, BioNTech či Klarna, ktoré namiesto európskych parketov zvolili New York.
Nedostatok investícií do výskumu
V roku 2023 získali európske startupy na domácom trhu približne 52 miliárd dolárov, zatiaľ čo v USA to bolo až 138 miliárd. Spojené štáty tak majú sedemkrát viac „jednorožcov“, firiem s hodnotou nad miliardu eur, než Európa. Kým americké penzijné fondy investujú takmer dve percentá svojich aktív do rizikového kapitálu, v Európe je to len stotina z toho.
Tento rozdiel priamo ovplyvňuje tempo inovácií aj technologického rastu. Slovensko sa v tejto mozaike nachádza na okraji. Podľa počtu startupov na milión obyvateľov je až na 24. mieste v EÚ, desaťnásobne za lídrom – Estónskom.
Dôchodok 700 eur verzus mzda 1 250. Nerovnica, ktorá tlačí seniorov do práce
Dôvodom nie je podľa analytika len byrokracia, ale aj nedostatok investícií do výskumu a vývoja, ktoré v roku 2023 dosiahli iba jedno percento HDP. Podľa Globálneho inovačného indexu patrí Slovensko medzi krajiny s najnižším inovačným potenciálom v celej Únii. Analytik Marián Kočiš vníma problém komplexne.
„Ide o systémové nedostatky. Nerozvinutý kapitálový trh, chýbajúce investičné zdroje, slabú spoluprácu medzi univerzitami a biznisom či nízku flexibilitu pracovného trhu. Tieto faktory obmedzujú náš rastový potenciál,“ uviedol analytik.
Malé a stredné podniky
Bez zásadného posunu smerom k jednotnému kapitálovému trhu podľa neho hrozí, že Európa, vrátane Slovenska, bude mať síce dostatok úspor, no tie nebudú pracovať v prospech hospodárskeho rastu. Malé a stredné podniky zostanú odkázané na úvery, startupy budú kapitál hľadať v USA a bohatstvo domácností sa bude zhodnocovať len pomaly.
Koncept tzv. Únie úspor a investícií, o ktorom sa hovorí v Bruseli, by mohol tento trend zmeniť. Priniesol by lacnejší prístup k financovaniu, likvidnejšie trhy a možnosť financovať zelenú, digitálnu či obrannú transformáciu primárne zo súkromných zdrojov. Ako uzatvára Kočiš, „európske úspory sú spiacou silou, ktorá čaká na správny impulz“.
