Národná banka Slovenska (NBS) predpokladá v tomto roku upokojenie ekonomickej situácie, hlavne v súvislosti s dodávkami rôznych náhradných dielcov.
Ako na štvrtkovej konferencii Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory venovanej vývoju ekonomiky povedal guvernér centrálnej banky Peter Kažimír, podnikateľov trápili výpadky náhradných dielcov a súčiastok a následne firmy museli zápasiť aj s rýchlo rastúcimi cenami vstupov.
Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu
No aj v tejto oblasti sa situácia podľa Kažimíra postupne zlepšuje. „Vidíme to aj na decembrových číslach. Svet sa postupne vyrovnáva s nedostatkom komponentov,“ poznamenal Kažimír.
Pozitívne predpoklady
Inflácia v eurozóne aj na Slovensku by mala podľa NBS vrcholiť v najbližších mesiacoch a následne klesať. Predpokladá, že za január dosiahne medziročná miera inflácie 7 %. „Na konci roka v decembri by sme mohli skončiť niekde na úrovni okolo štyroch percent,“ doplnil Kažimír.
Miera inflácie sa zníži koncom roka, zdražovanie nás však potrápi ešte dlhé mesiace
Priemerná tohtoročná inflácia by mala skončiť podľa neho pod šiestimi percentami. Všetky tieto pozitívne predpoklady vychádzajú však podľa Kažimíra aj z toho, že nemajú do rizík zakomponované geopolitické napätie na východe hraníc. A za ďalšie, poučení z posledných dvoch rokov, je rizikom aj COVID-19 a ďalšie varianty a centrálna banka s nimi nevie v prognózach reálne pracovať.
Dominantný vplyv pandémie
Rok 2022 bude podľa predsedu priemyselnej komory Petra Mihóka stále dominantne ovplyvnený pandémiou. Slovenská ekonomika, ako aj celá spoločnosť, bude tak musieť podľa neho reagovať na vplyvy vonkajšieho prostredia, ktoré budú generovať politiku vlády a celej decíznej sféry aj opatrenia podnikateľských subjektov.
Trh práce zostane až do skorej jari „zamrznutý" v móde pandemickej hybernácie, tvrdí analytik
„Výhodou slovenskej ekonomiky v oblasti mikrosféry je pomerne dobrá adaptabilita podnikateľského sektora na nové podmienky, ako aj pomerne vysoký stupeň jej odolnosti v nestabilnom makroekonomickom prostredí. Preto aj slovenská ekonomika nenaplnila rôzne prognózy a očakávania výšky jej prepadu a dokázala svoju životaschopnosť, ktorá je veľmi dôležitá z pohľadu budúceho postcovidového obdobia,“ povedal Mihók.
Rok slobody
Predseda parlamentného výboru pre hospodárske záležitosti Peter Kremský verí, že rok 2022 bude oveľa viac ako vlani rokom slobody, či už v podnikaní, cestovaní alebo v službách. Dúfa v nové projekty a investície, a to nielen vo veľkom kontexte Slovenska, ale aj v malých konkrétnych firmách a projektoch. Jedným z bodov, ktoré štát môže urobiť, je podľa Kremského nastaviť prehľadné pravidlá, a to napríklad v rámci platiteľov DPH.
Taktiež je to pomoc v núdzi, pričom tá slovenská bola je podľa neho jedna z najefektívnejších, kedy nekrachovali firmy a ani nezamestnanosť výrazne nerástla. V neposlednom rade je to aj podpora aktívnych firiem, ktoré chcú podnikať a inovovať. „V tom môžu pomôcť opatrenia, napríklad superodpočet na investície, ktorý platí od tohto roka,“ povedal Kremský.
Rast cien na Slovensku vrcholil v decembri, ročný priemer mal hodnotu 2,8 percenta
Slovensko sa však, tak ako mnohé iné krajiny, výrazne zadlžilo. Je preto podľa Mihóka potrebné, aby sme zdroje, ktoré máme k dispozícii, správne investovali hlavne do oblastí generujúcich budúci rast, a teda takú silu ekonomiky, ktorá zabezpečí lepšiu kvalitu života na Slovensku.
Poučenie do budúcnosti podľa predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jána Tótha je to, že pred príchodom ďalšej krízy je potrebné v dobrých časoch šetriť. „Odborne sa to nazýva proticyklická rozpočtová politika,“ skonštatoval Tóth.
Zle nastavená rozpočtová politika
Opakovane má Slovensko podľa neho problém s tým, že rozpočtová politika bola nastavená zle. Keď Slovensko zažívalo dobré časy, vlády sa s usporenými prostriedkami vo veľkom „delili s ľuďmi“ a nešetrili na zlé časy a potom v zlých časoch nebolo z čoho pomáhať. Súčasná vláda však má snahu zmeniť to, a to zavedením chýbajúcich výdavkových limitov.
To by bol podľa Tótha nástroj disciplíny, ktorý by v dobrých časoch zabránil míňať nadpríjmy, aby vlády v horších časoch mohli ísť do hlbších deficitov. Navyše, na konci dobrých časov na prelome rokov 2019 a 2020 sme si pri diere v rozpočte ešte zničili podľa Tótha dlhodobú udržateľnosť. „To neznamená, že by sme skrachovali o rok či dva, prognózy robíme na niekoľko desaťročí dopredu, ale môže nás to neskôr dobehnúť,“ doplnil Tóth.
