Podľa očakávaní rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) ponechala vo štvrtok sadzby na nezmenenej úrovni. Kľúčová sadzba tak naďalej dosahuje 4,25 %, depozitná sadzba ostáva na 3,75 %.
„Tento krok je v súlade s naším odhadom, keďže centrálna banka sadzby znížila na svojom poslednom zasadnutí a vo svojich rozhodnutiach volí skôr opatrný prístup. ECB naďalej deklaruje svoje odhodlanie pokračovať v znižovaní sadzieb na základe prichádzajúcich dát,“ komentoval analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Rast cien sa presúva viac do služieb
Inflácia v eurozóne podľa analytika citeľne spomalila, v júni dosiahla medziročne 2,5 %, naďalej sa však drží nad inflačným cieľom centrálnej banky. Aj ECB vo svojich odhadoch hovorí, že celoročný priemer v roku 2024 by mal dosiahnuť 2,5 %, v budúcom roku asi 2,2 % a že medziročný rast cien pravdepodobne ostane nad cieľovou úrovňou aj počas veľkej časti budúceho roka.
Ekonomická nálada na Slovensku bola v júni najlepšia za posledné dva roky, najviac stúpla medzi podnikateľmi v službách
Jadrová inflácia, očistená o vplyv cien energií a potravín, by mala byť v tomto roku ešte vyššia, tesne pod troma percentami. Aj mesačné dáta podľa Horňáka ukazujú, že rast cien sa presúva viac do služieb, kde sú ceny medziročne vyššie o viac než štyri percentá, medzimesačný rast tu dosiahol 0,6 %.
Trh práce v eurozóne
Aj trh práce v eurozóne je, rovnako na ten slovenský, napätý. Sezónne očistená miera nezamestnanosti v eurozóne v máji dosiahla 6,4 %, čo predstavuje historické minimum. Zároveň aj rast miezd v eurozóne ostáva veľmi silný, v prvom kvartáli sa rast vyjednaných miezd pohyboval tesne pod 5 % medziročne, taktiež podľa Horňáka najviac od začiatku sledovania indikátora v roku 2005.
Mzdy v apríli pokračovali v dynamickom raste, polovica odvetví však zaznamenala pokles zamestnanosti
Hrozbou do budúcnosti je podľa neho mzdovo-inflačná špirála, keďže zamestnanci sú dnes vo výhodnej vyjednávacej pozícii. Rast miezd nad úrovňou rastu produktivity je pre firmy čistým nákladom, ktorý následne presúvajú do cien tovarov a služieb.
„Toto všetko naznačuje, že Európska centrálna bude síce pokračovať v uvoľňovaní svojej reštriktívnej politiky, akýsi rýchly návrat na nízke sadzby však nateraz vôbec nie je na stole,“ povedal Horňák. V tomto roku preto analytici Slovenskej sporiteľne očakávajú ešte dve zníženia sadzieb o 0,25 percentuálneho bodu, čím by sa depozitná sadzba na konci roka mohla dostať na 3,25 %.
Vývoj v roku 2025
V tomto duchu podľa ich odhadov bude ECB pokračovať aj v roku 2025, počas ktorého by bolo možné vidieť ich ďalší pokles.
„Prirodzenou otázkou je ďalší vývoj na hypotekárnom trhu. Môžeme predpokladať, že hoci budú úrokové sadzby na hypotékach výhľadovo klesať v dôsledku obratu v menovej politike centrálnej banky, domáce faktory budú tento pokles tlmiť,“ dopĺňa Horňák. Dôvodom sú podľa neho najmä vyššie výnosy na štátnych dlhopisoch či dodatočné zaťaženie bánk novým bankovým odvodom.
Inflácia sa spomalila na 2,1 percenta, je to najmenej za tri roky. Niektoré potraviny už nezdražujú, ale zlacňujú
„Pokles sadzieb na Slovensku tak bude pomalší, resp. príde neskôr, než v iných krajinách eurozóny,“ uzavrel Horňák.
