Európska centrálna banka (ECB) by si vzhľadom na vysokú infláciu a nový variant koronavirusu omikron nemala dávať príliš dlhodobé záväzky v oblasti menovej politiky.
Najbližšie zasadnutie v polovici decembra by na druhej strane malo trhom aj občanom poskytnúť určitý konkrétnejší obraz o jej plánoch. Uviedla to v piatok šéfka ECB Christina Lagardeová. V opačnom prípade by sa podľa nej iba zvýšila neistota v ďalšej fáze pandémie poznamenanej novým variantom.
Nákupy dlhopisov tlačia úroky nadol
Lagardeová zároveň vyjadrila presvedčenie, že program núdzových nákupov dlhopisov, ktorý ECB postupne navýšila na 1,85 miliardy eur, by mohol byť ukončený podľa plánu v marci budúceho roka. Pravidelné nákupy dlhopisov tlačia nadol dlhodobé úroky pri úveroch pre firmy, spotrebiteľov a vlády a patria medzi najdôležitejšie podporné nástroje ECB.
Jedno a dvojcentové mince vám už nevydajú, obchody budú platby povinne zaokrúhľovať
Šéfka ECB v súlade so skoršími vyjadreniami zopakovala, že zvýšenie úrokových sadzieb v budúcom roku je nepravdepodobné. Pokiaľ však nastanú podmienky pre sprísnenie, je centrálna banka pripravená bez váhania konať, uviedla Lagardeová.
Prísnejšia menová politika nemusí byť vhodná
Hlavná úroková sadzba ECB sa od marca 2016 nachádza na rekordnom nulovom minime. Na tejto, prípadne ešte nižšej úrovni, ju chce banka držať dovtedy, kým sa medziročná inflácia nestabilizuje na dvojpercentnej hodnote, ktorú považuje za optimálnu pre cenovú stabilitu v menovej únii.
Ceny v eurozóne síce v poslednom čase rastú oveľa rýchlejším tempom, Lagardeová však minulý mesiac uviedla, že sprísnenie menovej politiky nepovažuje za vhodné. Inflácia by mala podľa nej poľaviť a zvýšenie úrokových sadzieb by tak nemalo želaný efekt a naopak by mohlo zabrzdiť hospodárske oživenie.
Minulý mesiac sa miera inflácie v eurozóne vyšplhala na rekordných 4,9 percenta. Prispel k tomu najmä prudký vzostup cien energií a tiež narušenia dodávateľských reťazcov v dôsledku pandémie.