Na aktuálny vývoj situácie v Turecku a jej možné dopady sa pozrel hlavný akciový stratég Saxo Bank Peter Garnry.
Turecká kríza sa rozširuje a líra naďalej oslabuje. Niektorí analytici sa obávajú, že prekročenie hranice 7,000 kurzu líry voči doláru, k čomu už prakticky došlo, vyčerpá zostávajúci kapitál najväčších tureckých bánk a uvrhne krajinu do bankovej krízy.
Turecké akcie od začiatku februára poklesli až o 61 percent (v amerických dolároch), čo v 17. najväčšej ekonomike sveta (podľa údajov z Medzinárodného menového fondu z roku 2017) predstavuje obrovský pokles hodnoty majetku. Kľúčovou témou dnešných dní je ale to, či sa riziko tureckej nákazy môže rozšíriť aj na ďalšie rozvíjajúce sa trhy, ale najmä do Európy, keďže európske banky majú značné expozície voči Turecku.
Podľa Banky pre medzinárodne zúčtovanie (BIS) sa aktuálne pohľadávky zahraničných bánk voči Turecku pohybujú na úrovni 223,3 miliardy dolárov. Najväčšiu expozíciu majú španielske a francúzske banky – 81 miliárd dolárov, resp. 35 miliárd dolárov. Zangažovanosť zahraničných bánk voči Turecku sa od roku 2005 podstatne zvýšila, keď sa deficit bežného účtu platobnej bilancie prehupol z prebytku v roku 2002 na -5,2 percenta, priemerne v rokoch 2005 až 2018.
No situácia nie je taká tragická, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Je síce pravdou, že zahraničné banky sú voči Turecku relatívne silne zaangažované, no pre porovnanie, pohľadávky zahraničných bánk voči Grécku pred začiatkom krízy boli na úrovni až 300 miliárd dolárov. Grécko pritom malo oveľa menšie HDP, takže riziko bolo ešte oveľa väčšie.
Keď sa pozrieme na výkonnosť bánk, španielske a francúzske banky za posledných šesť týždňov utŕžili straty, avšak nie je to nič v porovnaní s talianskymi bankami. Tie ohrozujú úplne iné faktory. Napríklad výnosy z talianskych vládnych dlhopisov, ktoré rastú pre nervozitu investorov z plánov talianskej vlády zvýšiť fiškálne výdavky poskytnutím minimálneho príjmu pre všetkých občanov, a zároveň znížiť príjmy štátu zavedením rovnej dane.
Zaujímavosťou je, že slabosť pozorujeme aj medzi nemeckými bankami, avšak príčin je viac ako len Taliansko, a Turecko.
Deriváty CDS (swapy na kreditné zlyhanie), ktoré sa využívajú počas hroziaceho rizika nesplácania dlhopisov, vysielajú signál o tom, že pravdepodobnosť nedodržania zahraničných záväzkov Turecka, sa výrazne zvyšuje. Dovtedy, kým neuvidíme pozitívnu reakciu z Ankary, by sa kríza mohla ďalej stupňovať.
Trhy sú teraz nadmieru volatilné. Rizikové modely totiž odporúčajú znížiť riziko plynúce z rozvíjajúcich sa trhov. Dôležité je však pochopiť, že väčšina hlavných rozvíjajúcich sa trhov nemá tak vysoké požiadavky na financovanie z vonkajších zdrojov, ako má Turecko.
Ak by tomu tak bolo, mohli by sme očakávať, že cena zlata bude rásť. To však v skutočnosti naopak kleslo pod 1200 dolárov za uncu.
Môžeme to teda zhrnúť: španielske a francúzske pohľadávky voči Turecku nie sú dostatočne veľké na to, aby to ohrozilo ich stabilitu. Index Markit iTraxx Europe Subordinated Financial, ktorý meria úverovú kvalitu európskych bánk prostredníctvom ich podriadeného dlhu, je stále na historicky nízkych úrovniach. V európskom finančnom systéme teda zatiaľ nebadať žiadne náznaky paniky.
