Pokusy o zneužitie peňazí, osobných údajov, ale aj kyberšikana a dezinformácie. To všetko je odvrátenou stránkou, inak veľmi užitočnej, digitalizácie a internetu. Nezabezpečené kontá a prílišná dôvera v kombinácii s nízkou finančnou gramotnosťou uľahčujú podvodníkom možnosť získať citlivé údaje a zneužiť osobné financie. Keďže ostražitosti v online prostredí nie je nikdy dosť, pri príležitosti dnešného Dňa počítačovej bezpečnosti 365.bank poukazuje na nevyhnutnosť ochrany svojho súkromia aj peňazí v digitálnom priestore.
Podľa dát Európskej komisie sa viac ako polovica detí vo veku od 10 do 18 rokov aspoň raz v živote stretla s kyberšikanou. Dokonca aktuálna pandémia koronavírusu riziká tohto problému umocňuje. Väčšina aktivít mladých ľudí, ako sú vzdelávanie, sociálne kontakty či trávenie voľného času, sa totiž presunula do digitálneho sveta. Ten prináša nové a zaujímavé možnosti, ktoré nahrádzajú interakcie a pomáhajú aspoň čiastočne kompenzovať nedostatok osobného kontaktu, no medzi nimi aj značné riziká. Tie sa pritom do veľkej miery odvíjajú aj od samotných používateľov.
Medzi najčastejšie typy kyberzločinu v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019 pritom patril phising. Snahy o podvodné získanie prístupových údajov k bankovým účtom či platobným kartám stále pribúdajú. Útočníci sú čoraz viac vynaliezaví. Prostredníctvom e-mailov a odkazov na podvodné stránky sa snažia dostať k cudzím peniazom. Banky preto neustále apelujú na potrebu ostražitosti v online priestore.
„Technologický pokrok, ale aj pandémia COVID-19 presúva naše životy do digitálu. Jeho bezpečnosť však do veľkej miery závisí od prístupu používateľov. Za žiadnych okolností by sme preto nemali poskytovať údaje o platobnej karte, či autorizačné kódy neovereným tretím stranám. V opačnom prípade klient dáva súhlas so všetkými transakciami, ktoré budú zrealizované. Banka uvedené platby v rámci reklamácie klientovi nemá ako vrátiť. Je to podobná situácia ako keby človek zveril kľúče od bytu cudzej osobe,“ upozorňuje Linda Valko Gáliková, PR manažérka 365.bank.
Pokusy, ako sa neoprávnene dostať k peniazom môžu mať aj formu falošných telefonátov. Ich iniciátori pritom tvrdia, že na platobnej karte klienta prebieha podozrivá aktivita, alebo že jeho blízky príbuzný je v ohrození. Takto sa neoprávnené osoby dostávajú k citlivým informáciám klientov, ktorí im v strese a pod tlakom prezradia kompletné údaje o karte, prístupové mená a heslá, verifikačné kódy alebo rovno prevedú vysoké sumy priamo na účet podvodníka.
Pokiaľ má človek akékoľvek podozrenie z podvodného konania, nech sa radšej poradí v banke. „V prípade, že k podvodu už došlo, je potrebné obratom kontaktovať banku, zablokovať platobnú kartu, či zmeniť prístupové heslá, aby sa
predišlo ďalším finančným stratám,“ dopĺňa Gáliková. Následne je vhodné kontaktovať políciu a takéto podvodné konanie nahlásiť.
Ako sa nestať obeťou internetových podvodníkov?
- Citlivé údaje a heslá si chráňte. Banka ich od vás nikdy nežiada prostredníctvom e-mailov, sms správ či telefonátov.
- Nepreklikávajte sa do internet bankingu z linkov, ktoré vám prišli e-mailom a nezadávajte do nich údaje z platobnej karty či autorizačné kódy.
- Pri odkazoch na rôzne prihlasovacie stránky, platobné brány, sa pohybom kurzora pozrite, kam naozaj smerujú a neklikajte na ne.
- Pri nákupoch na internete využívajte dvojfaktorové overenie platieb. Plaťte jednorazovo digitálnou kartou.
- Nevyužívajte verejné a nezabezpečené WIFI siete a radšej uprednostnite mobilné pripojenie.
- Kontrolujte pravosť a šifrovanie pripojenia prostredníctvom symbolu zámku.
- Zaheslujte si mobil prístupovým kódom. Nemeňte v ňom administratívne nastavenia a aplikácie si sťahujte len z overených zdrojov.
- Používajte dostatočne silné a unikátne heslá. Pravidelne si ich obmieňajte.
- Pri akomkoľvek podozrení kontaktujte banku s cieľom minimalizácie škôd. Neváhajte sa spojiť s políciou.
Informačný servis
