AKTUALIZOVANÉ o 15:32
V tomto roku by mala podľa aktuálnej prognózy Európskej komisie slovenská ekonomika stúpnuť o 3,2 %.
Európska komisia navýšila odhad tohtoročného hospodárskeho rastu Slovenska. Podľa aktuálnej zimnej prognózy zverejnenej vo štvrtok by slovenská ekonomika mala v roku 2016 rásť o 3,2 %, čo oproti poslednej prognóze znamená zlepšenie očakávaní o 0,3 percentuálneho bodu. Pre rok 2017 sa prognóza zvyšuje o 0,1 percentuálneho bodu na 3,4 %. Brusel rovnako vidí rýchlejší rast aj za vlaňajšok. Kým pôvodne očakával, že naše hospodárstvo v roku 2015 stúplo o 3,2 %, teraz hovorí o 3,5-percentnom raste.
Ekonomiku potiahol domáci dopyt
Vlaňajšiu zvýšenú dynamiku komisia pripisuje najmä vyššiemu domácemu dopytu. Investície podľa Bruselu rástli najmä vplyvom finišujúceho programového obdobia eurofondov. Spotrebu domácností podporil pozitívny vývoj na trhu práce, rast miezd, naďalej klesajúce spotrebiteľské ceny a výhodné podmienky na úverovanie domácností. V roku 2016 verejné výdavky po ukončení programového obdobia eurofondov spomalia. Tento výpadok by však mali do značnej miery vykryť rastúce súkromné investície. „S hlavnou investíciou Jaguar Land Roveru, ktorá má odštartovať v roku 2016, budú priame zahraničné investície opäť hlavným ťahúňom celkového rastu investícií,“ dodáva v prognóze Brusel.
Nezamestnanosť bude klesať
Komisia pritom vďaka pokračujúcemu ekonomickému rastu očakáva aj ďalší pokles nezamestnanosti na Slovensku z vlaňajších 11,5 % na 10,3 % v roku 2016 a na 9,3 % v roku 2017. Po dvoch deflačných rokoch 2014 a 2015 by sa do čiernych čísiel mali vrátiť aj údaje o vývoji spotrebiteľských cien. Po 0,3-percentnom prepade cien v roku 2015 by však podľa komisie mala inflácia v tomto roku dosiahnuť iba 0,3 %. Rýchlejší rast cien o 1,7 % sa očakáva až v roku 2017.
Rizikom sú opatrenia v pripravenom balíčku
Podľa prognózy by mal ďalej klesať deficit verejných financií z vlaňajších 2,7 % hrubého domáceho produktu na tohtoročných 2,1 %. To je o 0,1 percentuálneho bodu vyššie číslo, ako predpokladá schválený návrh rozpočtu verejnej správy. Ešte väčší rozdiel však komisia predpokladá pre rok 2017. Kým v rozpočte sa počíta so schodkom verejných financií na úrovni niečo vyše 0,4 % výkonu ekonomiky, Brusel hovorí o deficite vo výške 1,7 %. Tento údaj však počíta so súčasným stavom za predpokladu, že by neboli prijaté žiadne dodatočné opatrenia. „Avšak riziká pre prognózu vyplývajú z opatrení z tretieho sociálneho balíčka, ktorý ešte nebol do prognózy premietnutý kvôli nekompletným informáciám ohľadom jeho časovania a špecifikácie,“ dodáva komisia.
Hrubý dlh verejnej správy by mal podľa Bruselu rovnako postupne klesať. Z minuloročnej úrovne 52,3 % hrubého domáceho produktu by sa mal dostať na 51,9 % v tomto roku a následne na 51,2 % v roku 2017.
Kažimír verí v zníženie deficitu
Hoci Brusel očakáva v tomto roku vyšší deficit, ako vláda rozpočtuje, minister financií je presvedčený, že tento rok sa schodok pod 2 % stlačiť podarí. Záležať síce bude aj od budúcej vlády, ktorá vzíde z marcových parlamentných volieb, priestor na konsolidáciu však je. „Nová vláda by pri dostatočnom komforte mala zvládnuť deficit pod 2 %,“ vyhlásil Kažimír na štvrtkovej tlačovej konferencii. Ten by nemal ohroziť ani tretí sociálny balíček strany Smer-SD, pokiaľ bude súčasťou budúcej vlády. „Zo strany Smer-SD, kde tretí sociálny balík je akousi formou volebného prísľubu, je tu aj dodatok, že tieto opatrenia nemôžu ísť na úkor deficitu v roku 2016,“ tvrdí.
Konzervatívny Brusel
Kažimír vníma prognózu Bruselu ohľadom vývoja verejných financií ako „tradičný konzervatívny odhad Európskej komisie“. Zároveň dodal, že schodok verejných financií za rok 2015 by mal byť mierne nižší, ako uvádza komisia. Aktuálny odhad rezortu financií totiž hovorí o úrovni 2,6 % hrubého domáceho produktu, aj keď ešte nie sú známe definitívne čísla za samosprávy.
